Marian Baran
Plávanie v jazere
Pozdravujem ťa z dovolenky. Je tu pekne, pekný výhľad, pekný karavan, príroda a pekne prší. Pršalo celý deň.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Pozdravujem ťa z dovolenky. Je tu pekne, pekný výhľad, pekný karavan, príroda a pekne prší. Pršalo celý deň.
Do lesa som vstúpil ešte za šera. Vlhkosť vzduchu, zmiešaná s arómou očakávania, mi vrazila do nosa. Veverička na strome si premerala môj veľký prútený kôš, schovala si tvár do predných labiek a zasmiala sa.
Keď som nastúpil do vlaku, hneď som vedel, prečo mám cestu týmto dopravným prostriedkom tak rád. Ako som sa obzeral na všetkých ľudí s rôznymi, dá sa povedať zamrznutými výrazmi tváre, vniesol sa do mňa pocit.
Cez víkend som spotreboval všetky papierové vreckovky. Nádcha neúprosne zaútočila s prejavmi, ktoré k nej prináležia. Pondelok ráno som bezradne pozeral na posledný prázdny obal.
Pri Tisovci sú aj ostré zákruty, kde si treba dávať pozor na drobný štrk na kraji cesty. Obleky máme v kufri auta a svadobné zákusky v papierových škatuliach, sladko voňajú interiérom auta.
Účasť na lyžiarskom výcviku nebola podmienená prospechom. Preto sa ho mohol zúčastniť každý, kto mal záujem a zaplatil.
Poobede bolo sparno. Niekoho premohla letargia a sedel v tieni. A niekto sa pohyboval.
Išli sme chvíľu lesom. Po napadanom ihličí, popod konáre stromov. Tvoje deti kráčali pred nami. Boli nedočkavé, tešili sa.
Vysedené kreslá na ktorých sa zle sedelo, žuvačky nalepené na hnedom dreve boli spojené a vytvárali reliéf, ktorý na náhodný dotyk pôsobil nechutne.
Pozeral jej do očí. Mala ich privreté v pokojnej krivke mihalníc. Chcel z tej tváre, z toho výrazu zistiť či to bolelo. Čítal všetky vrásky. A od znova. Zdalo sa, že je ich tam málo, takých bez tieňa. Horlivo behal očami po koži. Bolo to neisté. Krehké presvedčenie, že v tom bolo i niečo príjemné. Že snáď do tej tváre vstúpi blaženosť, úsmev.
Doobeda šliapala na kraji cesty. Trochu špinavá. S obrovským bruchom sa kolísala, akoby si krátila čas. Knísala sa po ceste, ktorú naspamäť poznala. Pod nohy vietor rozfukoval farebné listy. Aj jej sa lepšie kráčalo. Ten deň jej doprial všetkého čo mohla dostať, po čom mohla zatúžiť.