Marian Baran
Vôňa ženy
Jedného dňa ostal byt rodičov prázdny. Bolo to pár dní potom, ako mama povedala, že príde z nemocnice na sviatky domov a potom sa uvidí.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
reklama
Osobné
Marian Baran
Haptika
Nad mestom viseli mraky plné vody, keď si mrak zmyslel, vypustil neurčité množstvo k zemi. Sledoval som mraky so zaujatím, ich farebné tóny. Opona hrala predstavenie.
Marian Baran
Ostrihaní
Začalo to v učňovskom stredisku, kam som sa chodil dávať ostrihať. Ľudí tam nechodilo veľa a tak som sa rýchlo dočkal. Ďalší prosím; učnice sa okúňali, aj keď mi okolo krku uťahovali bielu plachtu.
Marian Baran
Cestovná horúčka
Keď sa vlak pohol, premkol ma pocit, akoby sa zo skrine skotúľali kovové guľôčky. Pocit vytúženého oslobodenia, dômyselne skrytých predmetov na vratkom priestore.
Marian Baran
Žena na streche
S kobercom v ruke a fľašou vody, som minulý rok smeroval za slnkom na strieborný pekáč strechy. V čase, keď malo slnko ambíciu posypať belobu pokožky bronzovým nádychom.
reklama
Marian Baran
Krátko o závisti
Stromy v parku už smelo kreslili dlhé tiene na chodníky. Predvádzali štíhle siluety a ja som im závidel drevenú spriaznenosť v korunách.
Marian Baran
Deväť rokov zvláštneho strachu
Nepoznal som ten strach dôverne, ale počul som o ňom veľa, mnoho prečítal. O jeho intenzite a jedinečnosti. Neveril som, že ma zaskočí jeho sila.
Marian Baran
Analýza ženských očí
Niekedy, keď sa večer vraciam z práce domov, prestupujem v meste z električky na autobus. Nie je to dlhá trasa. Pár krokov vedľa zatvorených obchodov a ich výkladov.
Marian Baran
Lev ušiel z domu
Otec mal veľa kníh. Mal ich všade. V knižnici v obývačke, na chodbe na poličke, i v kuchyni. Boli to iné knihy, ako tie moje obrázkové. Na každej strane boli písmená a niektoré boli tak hrubé a ťažké, že som ich ledva udržal v rukách.
Marian Baran
Ukradnuté
Hviezdoslav v utorok nehybne pozeral pred seba, hľadal slová na zmenu čo nastala, na námestí pred ním. Stánky skladali. Trámy ukladali na seba. Skrutky ležali schované v obale, ktorý ich chránil pred rozsypaním na studenej dlažbe.
reklama
Marian Baran
Stratená v snehu
Mama nás na sánkach vytiahla hore kopcom. Keď sme sa spúšťali dole, brzdila, aby sme nešli príliš rýchlo. Keď sane zastavili, pomaly, ako v spomalenom filme sme sa prevrátili do snehu.
Marian Baran
Oblek
Mám prácu v ktorej oblek, ako oblečenie, nie je povinnosťou. Napriek tomu mám k oblekom priaznivý vzťah. Môj prvý skutočný oblek mi ušili na maturitu.
Marian Baran
Muži čo čakali na ženu
Skoro ráno sedel v kaviarni penziónu iba jeden chlap. Pil kávu, fajčil a pozeral na stránky novín cez obrovskú lupu. Bola veľká ako okno v ponorke.
Marian Baran
Ľudová škola umenia
Hudobného nadania sa mi neušlo. Zmieril som sa s tým. Nehral som ja dievčatám pri ohni na gitare a nepodfarboval som túto atmosféru podmanivým zamatovým hlasom.
Marian Baran
Pršiplášť
Leto skončilo udupané pod nohami. Ostalo v tráve. Zamaskované pod tapetou prirodzenej hniloby.
reklama
Marian Baran
Šťastné čísla
Štartovali sme s kamarátmi pod bránou bicykel. Miesto duší mal pod plášťom pneumatík hadicu na polievanie záhrady.
Marian Baran
Bohovská ozvena
Jano je férový chlap, dobrák. Je síce každý deň naštípaný, ale čo tam potom. Dá človeku aj posledné.
Marian Baran
Nočné kúpanie
Na nočné kúpanie je potrebná teplá voda, noc a dôvera. Vodu pod bradu a to takú, že ju ani necítiť.
Marian Baran
O žene čo bola nikoho
Starká piekla niekoľko chlebov naraz. Chvíľami som mal pocit, že je ich plná kuchyňa.
Marian Baran
Babská jazda
Vždy som myslel, že keď tieň domu rozdelí dvor na polovicu, tak končí deň. Ten tieň bol tmavý, taký iný na tráve ktorú som práve pokosil. Tráva ležala náhodne, podťatá štvorhranným silónom, čakala na hrable.
