Marian Baran
Cez čiaru
Zatvorený doma som zistil, že dokážem veci o ktorých som ani netušil. Objavil som v sebe skryté vlohy. Zistil som napríklad, že dokážem spať dvadsať hodín bez zaváhania.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Zatvorený doma som zistil, že dokážem veci o ktorých som ani netušil. Objavil som v sebe skryté vlohy. Zistil som napríklad, že dokážem spať dvadsať hodín bez zaváhania.
Išiel som spať neskoro. Dostal k dispozícii postel s čistými obliečkami a prázdnu skriňu. V izbe, ktorá sa voľakedy volala detská, na stene visel plagát Depeche mode.
Po obede svietilo slnko, vyhrialo vzduch. Niektorí ľudia zámerne spomalili krok. Žmúrili oči do slnka, nasadili si slnečné okuliare a slnku odvážne nastavili tvár.
Tie časy, keď vlasy viali vo vetre pri jazde na bicykli, sú už dávno preč. Dnes trochu veje obočie a možno fúzy. Ofina, čo pod nos spadla z čela.
Bol som v kostole a verím, že to nebolo len tak. Myslel som na otca a čakal na znamenie. Ako do cudzej záhrady, som preskočil plot.
Na brehu mora, kadiaľ prechádzalo najviac ľudí, predávalo dievča prázdne mušle z veľkého prúteného koša. Stálo v tieni figovníka a okoloidúcim na oči vystavovalo svoju ponuku.
Sedel som pod strechou, na ktorú dopadali veľké kvapky vody. Šťavnato si rozbíjali hlavy o plech budovy. Hromžili posledným žblnknutím kým definitívne stratili tvar.
Dedinou viedla jediná cesta, nebolo z čoho vyberať. Nikde nikoho. Domy sivé, niektoré mali novú strechu. Na dvore jedného domu boli natiahnuté šnúry a sušili sa tam plienky. Viali vo vetre ako vlajky, okoloidúcim podávali jasnú správu, že niekto na prázdnom ostrove zasadil strom.
Je to už pár rokov keď som chodil pre syna do škôlky. V takéto dni, keď už slnko dokáže vytvoriť odvážny tieň a neuznáva rovnodennosť, predávali na trhovisku veľké červené jablká.
Sedel som v čakárni oblečený v pyžame, cez ramená zimnú bundu a na nohách papuče. Cítil som chlad a intenzívnu vôľu nemať strach. Môj pulz si žil svoj vlastný život, jeho rytmus presne kopíroval všetky posledné dni.
Sedel som v kuchyni a na stole ležal chlieb. Čakal na mňa nenačatý ako ten deň. Nôž položený vedľa neho mal pominuteľné ostrie, pravidelne ho bolo nutné obnoviť.
Bolo neskoro večer, keď som prišiel k tvojim rodičom prenocovať. Čakali ma s tanierom karfiolovej polievky a jablkovým koláčom. Keď som jedol, tvoja mama sa posadila oproti a pozerala na mňa.
Hneď večer som sa pripravil na krádež. Kradnúť sa nesmie, ja viem, ale toto bola výnimka. Pod paplón som si schoval hrubé ponožky a nastavil na telefóne budík na skorú rannú hodinu. Zvuk som stíšil, spoľahol som sa na vibrovanie aparátu pod paplónom.
Pri Štrbskom plese bolo plno ľudí, niekto by povedal že kopec. Ale nie je to celkom pravda, kopec tam bol a nie len jeden. Ideálne by bolo, keby tam okolo, namiesto chodníka viedla asfaltová cesta pre autá.
Nedeľa sa niekedy stáva nedeľou už pred obedom. Je to aj zvuk vysávača a vôňa polievky, ktorá pomáha dotvoriť nenáročnú konštrukciu toho dňa. Je to tiež rytmus, ktorým sa práši oknom koberček z kúpeľne, ale nemusí to tak byť.
Omietka na stenách nechcel uschnúť. Vlhké mapy zobrazovali neexistujúce svetadiely a biela bola more. More môže byť kedykoľvek biele, tak ako môže byt červené, či žlté a v celkom výnimočných prípadoch máva more modrú farbu.
Bol deň, keď som stál na nábreží rieky a pozeral sa okolo seba. Bola zima, ale nie až tak veľká, aby sa nedalo pokojne sledovať okolie. Lietali tam čajky a to bol asi jediný pohyb ktorý stál za to. Pozerať sa na lode nie je veľmi zaujímavé.
Na lúkach ešte ležali mapy snehu. Zem bola mokrá, na niektorých miestach ju rezala voda stekajúca do údolia. Tam sa spontánne stratí v potoku. Tak sa obyčajný kus snehu dostane do mora.
Ten čaj bol vždy na dosah. Dostatok čaju v hociktorý moment, chutil jedinečne. Jeho príprava na prvý pohľad nebola tajomstvo. Zdalo sa, že stačí keď sa voda priblížila k bodu varu.
Sedel som pri vode na novej lavičke a mal som ten zvláštny pocit, že som už bol všade kam dovidím. To popoludnie vyzeralo nevábne, ale keď človek sústredene pozerá pred seba, čaro okolia je mu ukradnuté.