Všetko tu je tak, ako bolo nafotené v katalógu, len si k tomu predstav dážď. Verím že zajtra prestane. Nemôže predsa pršať dva dni po sebe. Je to pôsobivé, ako kvapky vody dopadajú na zem, na stromy. Je to pekné. Zvuk dažďa upokojí mysel, človek zrelaxuje. Večer som sedel v karavane a sledoval, ako sa kvapky trieštia na drobné a zanikajú s pôsobivou zvukovou kulisou. Sused sedel pod strechou otvoreného stanu a popíjal víno z pohára, sledoval toto prírodné divadlo s úsmevom na tvári.
Deň druhý
Pršalo celý deň. Naozaj, voda pár metrov z kempu, ako bolo písané v katalógu. Cítim, že tri metre štvorcové karavanu značne obmedzujú život. Doma si ten okamih ľahko pripomeniem. Zatvorím sa v kúpeľni a pustím sprchu. Keď som začal byť zúfalý, obliekol som sa, zabalil do pršiplášťa a vyrazil na krátku túru. Veď niečo predsa vydržím. Bolo to nereálne. Fúkal vietor a v spojení s padajúcou vodou, vytvoril ilúziu vodorovného dažda. A nielen to, vietor krútil vodu všetkými smermi, po chvíli som bol mokrý. Tak toto je ten pocit, keď naprší pod sukňu.
Deň tretí
Pršalo celý deň. Na obed som si chcel na ohni opiecť špekačky. Oheň nechcel horieť, ale dymu bolo neúrekom. Po hodine prišli zúfalí indiáni a pýtali sa, čo to bolo za slovo. Voda je všade. V karavane všetko zvlhlo. Aj toaletný papier. Začínam cítiť problémy.
Deň štvrtý
Večer som suchým rožkom vytrel poslednú konzervu paštéty. Do sprchy ani nechodím, len sa namydlím pred karavanom. Sused, pod strechou stanu, pil víno z fľaše. Bol zamračený, asi bola posledná. Voda jazera je na dosah, je všade. Čo však s ňou, keď prší. Hladina akoby vrela. Vrelú ja nemusím.
Deň piaty
Ráno prší. Balím sa na odchod. Ide to rýchlo. Len čo zatiahnem zips na batohu, prestane pršať. Vychádzam z karavanu. Mraky sa roztiahli a zasvietilo slnko. Oddýchnuté začne páliť na všetko v kempe. Zipsy zavrčali, pánty zavŕzgali. Rezignované tváre neveriacky pozerali na oblohu. Štvrťhodinu som váhal či je to pravda, no obliekol som plavky. K jazeru je to na skok. A tak som skočil a plával. Voda bola fantastická. Akoby v nej boli dlane. Do odchodu som plával v jazere. Boli to nádherné tri hodiny.