Ako som stanoval

Autor: Marian Baran | 21.9.2020 o 10:31 | Karma článku: 10,47 | Prečítané:  1186x

Rozhodol som sa pre dovolenku pod stanom. Žiadna klimatizovaná miestnosť, trojzónový matrac ale spacák a karimatka.  

Všetko som si dôkladne premyslel, vybral dobrý kemp a z pivnice vyhrabal stan. Pribalil spacák a do batohu hodil pár balení Vifonu. Kúpil som si nový ešus, ten starý som nikde nevedel nájsť. Keď sa zotmelo, ešus som zobral von. Chvíľu som ho ťahal za sebou po chodníku a potom som ho obúchal na detskom ihrisku o štrk a preliezky, nech je autentický. Nie je nič horšie, ako ísť večer k táboráku so širákom na hlave, s rosou na na perách a s ešusom na ktorom je ešte cenovka. 

U nás si naozaj oddýchnete. Hlásil nápis pri vstupe, ktorý ma utvrdil že som na správnom mieste. Na poludnie som postavil stan. Videl som, že mnohí obdivovali jednoduchosť môjho pláteného príbytku. Dve oporné hliníkové tyče a pár kolíkov do zeme, na napnutie. Bolo to jednoduché ako zložiť dvojdielne puzzle. Kým sa ostatní mordovali s komplikovanými návodmi a stavali svoje zložité príbytky, s predsieňami a oddelenými oddychovými priestormi, ja som už sedel a očami som po okolí kreslil trasu popoludňajšej túry.

Vrátil som sa spokojný. Okolitá príroda bola naozaj krásna, lesy voňali a chodníky s opadaným ihličím boli mäkké ako nové koberce. Chlapík pri jabloni sa stále trápil so stanom, jeho žena sedela rezignovane na rybárskej stoličke, hlavu v dlaniach. Asi jej došli nadávky, ktorými ho častovala keď som odchádzal. 

Zobral som uterák, že sa pred odpočinkom umyjem. Ale tínedžeri, čo prišli poobede, minuli všetkú teplú vodu. Chcel som to dať v studenej, ale nedokázal som pod prúd vody ani strčiť nohu. To bola iná studená, ako doma v paneláku. Obsahovala kúsky ľadu. Premiestnil som sa k ohnisku, že dám zovrieť vodu. Nehorelo. Vyúdil som sa ako klobása. Sedel som potom pred stanom a zúfalo sledoval deti, ktoré naháňali po kempe psa. Mačka domácich sa pred deťmi schovala v mojom stane. Keď som ju chcel vyhnať, vrčala na mňa a keď sa jej konečne ráčilo vypadnúť, nechala mi tam na pamiatku desať kilogramov chlpov. Vliezol som do spacáku a niečo pred polnocou zaspal, to deti konečne unavené, prestali naháňať to úbohé zviera.

Ráno som bol prvý hore a čakal na východ slnka. No nielen preto, že je to pekné, ale hlavne preto, že slnko to je teplo. Spacák, do mínus dvadsať stupňov, prestal fungovať pri plus desať. Keď slnko konečne vyliezlo, potešil som sa z tepla ako nikdy. 

Neďaleko pri mne parkovala motorka. Zo spacáku pri nej sa vykľul potetovaný chlap. A len tak ako vyliezol, v trenkách, vybral z batohu uterák. Prehodil si ho cez rameno a vybral sa k sprchám. Keď prechádzal okolo mňa, pozdravil. Pozrel na mňa, oblečeného vo všetkom čo som si so sebou priniesol a dodal. Ale je tu krásne. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.


Už ste čítali?