Žena vo výťahu

Autor: Marian Baran | 2.9.2020 o 10:15 | Karma článku: 10,25 | Prečítané:  1887x

Kedysi dávno sedel nad rysovacou doskou chlapík. Na papieri pred sebou vytváral projekt niekoľko poschodovej budovy. Neponáhľal sa, nebol platený od hodiny. Dobrý pocit z vykonanej práce oslávil cigaretou. Na stole plný popolník.

Keď začal pracovať na výťahoch, uvedomil si, že veľa miesta mu neostalo. Jeho kreatívne myslenie dalo priestor hlavne reprezentatívnym miestnostiam. Ako napríklad veľkolepej vstupnej hale, kde v predstavách videl bustu štátnika. Takto nejako mohol vzniknúť projekt budovy úradu. 

Stál som pred jedným z výťahov pre štyri osoby a tak ako vždy som rozmýšľal, ako mám tento oznam pochopiť. Ledva sa do kabíny zmestia dvaja a myslieť na nejakú intímnu zónu, keď ti spolucestujúci dýcha do ucha, nemá naozaj význam. 

Nastúpil som a tak ako vždy zacítil, ako mi stropné svetlo páli vlasy. Vo dverách výťahu sa objavila ženská noha. 

Môžem s vami? Vo výťahu sa nemôžem voziť sama. Mám s toho strach. Prikývol som a ustúpil tak, aby dokázala zvoliť poschodie.

Žena sa pred vstupom nadýchla. Pokúsila sa oklamať sociálny dištanc. Na voľbe poschodia stlačila tlačidlo s číslom päť. Mali sme spoločný cieľ. Malá kabína výťahu, level sto pre každého klaustrofobika, sa pohla. Jemne sa hojdala na oceľových lanách. 

Na druhom poschodí tvár ženy sčervenela. Cesta by bola aj pre mňa príjemná, keby sa nadýchla. Ale ona nie, líca plné vzduchu statočne držala nafúknuté. Štvrté poschodie, takmer cieľ, žena sa jemne zapotácala. Piate poschodie. Výťah zastal. Ale dvere sa neotvorili. To asi niekde vzdialený softvér vyhodnocoval polohu kabíny. Či je v správnej pozícii, či je to bezpečné. Žena zúfalo zabúchala na dvere. Trvalo to pár sekúnd kým sa otvorili. Žena vypadla von a opretá o stenu sa snažila nabrať dych.

Vybavil som čo som potreboval a zviezol som sa miniatúrnym výťahom do veľkolepej vstupnej haly. Tam som stretol ženu. Hlasno odfukovala. Jednorázové rúško jej pulzovalo na ústach ako chlopňa srdca.

Ste v pohode? Spýtal som sa. Prikývla. 

Išla som po schodoch. Povedala a tuším sa usmiala nad tým, ako sa pokúsila vyhnúť svojej fóbii.

Nad rysovacou doskou sedel chlapík, práve vtesnal miniatúrne výťahy do projektu. V krabičke mal poslednú cigaretu. Pozrel na svoje dielo a bol spokojný. Všimol si, že zabudol na schody. Nahlas sa usmial nad týmto zistením. Schodisko ale už nebolo kam vtesnať, nechcelo sa mu to celé prerábať. Nalepil ho preto z boku na budovu, do železnej konštrukcie. Potom si zapálil poslednú cigaretu, mal dobrý pocit

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Diskrétny pôvab vakcinácie a bezprizorný Brusel (týždeň podľa Schutza)

Z produkcie tých, ktorým dal šancu, aby zlepšili Slovensko, by bol Kuciak zronený.


Už ste čítali?