Všetko potrebné som si nachystal a pustil sa do práce. Proti chladnému počasiu čiapka na hlave a okolo krku šál. Skrutky z prvého kolesa som uvoľnil v rekordnom čase. Stále som vo forme, pomyslel som si. No to koleso tam bolo asi prilepené, nevedel som ho stiahnuť dole. Hýbal som s ním vo všetkých smeroch a ono stále nič. Akoby mi vravelo, nerob, veď tento rok zima ani nebude.
Zúfalý som sa postavil pri aute. Dobrý deň občan, čo to robíte? Oslovili ma dvaja páni v uniforme, ktorí prišli ako na zavolanie. Pozrel som na kolesá, zdvihák, náradie a tomu čo mal v tvári emóciu som povedal, že mením kolesá za zimné. Je to vaše auto? Opýtal sa. Otázku som pochopil a predložil doklady. I dali sme sa potom do reči a skúsil som požiadať o radu. Pod uniformou to boli ľudia. Zohol som sa a ukázal, že koleso je asi prilepené koróziou. Ten čo mal viac hviezdičiek, niekoľkokrát kopol do kolesa a to sa uvolnilo.
Len mu dajte, zlodejovi. Skríkol chlapík stojaci neďaleko, ktorý videl len to, ako policajt kope a mňa ako som predklonený. Pridala sa k nemu pani idúca náhodou okolo a tá si všetko odfotila na mobil. Ďalšia pani sa pristavila a nasadila svojmu psovi náhubok. Chlapík, ktorý práve zaparkoval, vystúpil z auta a vyhrnul si rukávy. Na paneláku sa otvorili dve okná a vystrčili sa z nich hlavy. Priletel holub, sadol na kapotu auta a urobil to, čo nestihol na balkóne.
Táto doba už nepraje svojpomocnej výmene kolies. Už to nie je ako kedysi. Vravel som si doma, keď som pil horúci čaj. Vyžaduje to zmeniť plán, postupovať systematicky. Jedno koleso už mám vymenené, ešte ďalšie tri.
