Vravím si, to je tá popularita. Určite ma videl, ako cestujem do práce s taškou plnou smetí, pretože veci do práce a plastovú misku s rizotom som vyhodil do odpadu. Máte neskutočne dlhé ruky, nechceli by ste skúsiť zápasenie? Zaváhal som, pretože ruky mám fakt dlhé. No jeho licencia na také posúdenie, v podobe borovičkového závanu z úst ma nepresvedčila.
Ruky mám naozaj dlhé a som na to patrične hrdý. Predstavil som si zápasníkov, ako sa snažia na žinenke zlomiť jeden druhého na polovicu. Ten šport nie je pre mňa. Hviezdil som na tenisovom dvorci, kde mi stačilo celý zápas stáť na na jednom mieste. Išlo mi plávanie, dal som päťdesiatku na dva zábery. Šípky som hádzal na terč ako veľmajster a ani pri basketbale som sa s mojimi krásnymi trojkami nestratil. Beh som nikdy nemal rád, to sa mi ruky takmer vždy zauzlili s jazykom.
Bol som nakúpiť v obchode a ako mám vo zvyku, čítam zloženie výrobku a všetok ten drobný text na etiketách. Dôležité informácie sú akoby naschvál vytlačené drobnými písmenami. Nedajú sa rozlúštiť a oni to naschvál zmenšujú každý mesiac viac a viac.
Á, krátke ruky, že? Prehovoril na mňa chlapík stojaci pri fľaškách s lečom. Chcel som sa uraziť, ale pre istotu som ešte viac natiahol ruky s konzervou. Cez oddelenie s mrazenými výrobkami, až k regálom so zeleninou, aby som ten drobný text na etikete konzervy prečítal. Nepomohlo. Chlapík vybral z vrecka košele okuliare a požičal mi ich so slovami na perách a s úškrnom v tvári. Skúste, tiež už mám krátke ruky.