Umyl som riady v studenej vode a z chladničky vybral akciové červené víno od Vianoc. Nalial som si deci. Octová kyslá chuť jabĺk mnou zatriasla, zimomriavky sa mi spravili aj na čele. Ale čo sa dá robiť
Kde sa dá zatiahnem brzdu. Zhasínam rozsvietené svetlá, korigujem spotrebu. Vysvetľujem funkcie vypínača na stene. Má dve komplikované polohy, zapnúť a vypnúť. Nechápem zdôvodneniu, ja som tam, keď tam nie je nik. Z každého ušetreného centu sa teším, ale len tak trochu, šetrím emóciami. Čo môžem urobím svojpomocne. Opravím čo sa pokazí, vymením so sebazaprením, žiarovku čo nesvieti. Prišijem si gombík na nohaviciach, ktorý odpadol z veľkého pnutia a potom sa teším koľko som ušetril.
Zapálil som v kuchyni sviečku na stole. Vybral ihlu a niť. Potom som sa snažil tenký koniec nite prevliecť, cez takmer neviditeľné ucho ihly. Zo sústredenia som sa až chvel. Trýzeň to bola neskutočná, no musel som to urobiť, rozsvietil som svetlo.
Podmienky sa zlepšili, no ruky svetlo nepredĺžilo. Snažil som sa, nádej tam bola. Už sa mi to skoro podarilo, keď sa zrazu detská ruka vplazila okolo zárubne do kuchyne, k vypínaču svetla. A nesvieti sa tu náhodou zbytočne? Dodal hlas spoza dverí