Cestovný poriadok

Autor: Marian Baran | 13.2.2017 o 18:40 | Karma článku: 11,72 | Prečítané:  1870x

Na železničnej stanici bolo v nedeľu plno ľudí. Tašky plné vypratého oblečenia sa vracali do mesta. Rezne zabalené v alobale, pomaly prechádzala cestovná horúčka.

Kúpil som si lístok na žltý vlak a cítil som sa veľmi dôležito, keď mi pani na rozlúčku popriala šťastnú cestu. Zobral som si cestovný poriadok, vytlačený na malom formáte papiera. Zdalo sa mi to veľmi praktické a bolo to celkom zadarmo.

Zadarmo veci mám rád. Pero, ktoré mi nechajú, keď v banke podpíšem niečo podstatné, zapaľovač, keď v novinovom stánku miniem dostatočnú sumu, alebo tričko, ako odmenu keď natankujem plnú nádrž. Sadol som si na peróne na lavičku a začal som študovať cestovný poriadok.

Bol veľmi nekvalitne vytlačený, rastre zaliate, znaky rozmazané. Niečo tak nečitateľné som už dávno nevidel. Chcel som ho ísť reklamovať. No veci čo sú zadarmo, sa reklamujú ťažko. Náplň pera mi vytiekla v taške, zapaľovač nefungoval a tričko, to bolo isto vyrobené z plastovej fľaše, s prímesou brúsneho papiera a sklenenej vaty. Niektoré veci zadarmo sú už raz také.

Pozeral som na ten cestovný poriadok a bol som sklamaný. Vedľa mňa sedel chlapík, od ventilátora v kancelárii, ofina na jednu stranu. Sadol, vytiahol noviny a na nos nasadil okuliare. V tom okamihu som vedel, že nastal ten najvhodnejší čas. Prepáčte, to sú na čítanie? Opýtal som sa. Áno, odpovedal. Požičali by ste mi ich, prosím vás? Skúsil som.

Rastre sa zaostrili, machule nadobudli tvar. Malé bodky sa zmenili na čísla a všetko nadobudlo význam. Lepšie? Spýtal sa chlapík s úsmevom. Pozrel som na neho skrz dioptrické sklá, bol úplne rozmazaný, ale čo som čakal, veď tie okuliare boli zadarmo.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Smrť blízkeho majú platiť poisťovne, rozhodol súd. Tie nesúhlasia

Spor, či majú poisťovne platiť blízkym bolestné, sa na Slovensku vlečie už desať rokov.

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky.


Už ste čítali?