Pred trhoviskom stál chlap oblečený v ovčej kožušine. Vyzeral dôveryhodne. Cítil som dym a ihličie. Dobrá je? Spýtal som sa a ukázal na jednu z plastových fľašiek naplnených mliečnym nektárom. Najlepšia. Povedal a fúzy sa mu leskli od slaniny, ktorú si veľkým nožom, nakrájanú na lopári, nabodával. Kúpil som žinčicu v dvojlitrovej plastovej fľaške. Ošúchaná etiketa, obchodu pridala na vážnosti.
V práci som žinčicu vložil do chladničky. No pretým som na flašu napísal svoje meno. V našej chladničke je to tak zariadené, všetky potraviny v nej majú meno. Pokrstila ich predvídavosť. Niekedy, keď som dlhšie v práci a hlad mi ukradne zábrany, otvorím chladničku. Minule som zjedol jogurt, ktorý sa volal Jožo. A ochutnal syr Jano, nie je zlý. Potraviny pokrstené menom, Šéf, sú nedotknuteľné.
Po obede som si nalial pohár vychladenej žinčice. Bola výborná. Plná chuť s jemným buketom dreva s mliečnym chvostíkom. Stopy zrejúcej trávy v jemných kyselinkách na konci jazyka. Niekto nezasvätený, môže namietať, že sa to nedá piť a hrozne to vyzerá. No ani rozmixovaná brokolica so zelerom, nevyzerá vábne a aká je to dobrota, že? Na dobrú žinčicu krivého slova niet. Okrem nezrátateľných pozitív, má aj priaznivé účinky na rýchlosť. Ak si myslíš, že rýchlosť tvojej chôdze je na maximálnom limite, napi sa a nechaj sa prekvapiť.
Druhý deň podvečer, som sa nechal vytrhnúť od práce. Bol som v chladničke, niečo tam smrdelo, povedal mi kolega, ktorý stál vo dverách a nasilu sa tváril previnilo. Mlieko Majo ti skyslo, Majo. Vylial som ho. Veľmi tu chýba žinčicová osveta.