Ako veľký vizionár, som si duchaplne zobral na cestu do práce rolku toaletného papiera. Materiál je to ten istý, len má iný tvar. Dobre som ju schoval do tašky. Potešený týmto nápadom som odvážne vykročil na cestu.
Zistil som ale, že to nebol dobrý nápad. Použiť v spoločnosti niečo tak jednoznačné, je veľmi náročné. Predstavil som si, ako toaletný papier vyberám v autobuse plnom ľudí, aby som si odtrhol a riadne sa vysiakal. Nedokázal by som to. Aj ponúknuť spolucestujúcemu, s podobným problémom, by bolo nereálne. Namiesto papierových vreckoviek, ponúknuť rolku toaletného papiera, nech sa páči, myslím že to potrebujete.
Niekoľko zastávok som sa držal a čakal kedy to príde. Keď prišiel čas, ostych ma vyhnal z autobusu a v súkromí neďalekého podchodu som sa rozhodol túto náhradu použiť. Vybral som rolku. Pani prechádzajú okolo zbadala akosi si trhám niekoľko útržkov. Ale no tak, tam na konci doľava, že sa nehanbíte. Hanbil som sa, čo by nie, ale nechcel som jej vysvetľovať podrobnosti a spontánne predviesť stalaktit.
Na konci chodby som zabočil doľava. Bola tom špecifická miestnosť, ktorá tak ako pred veľa rokmi, tak i v ten deň mala honosný názov, toaleta. Ani do zrkadla som sa neodvážil pozrieť. Konečne som si vyfúkal nos a bol som pripravený ísť ďalej. Do miestnosti vstúpil chlapík, toaletný papier mi zobral z ruky, odtrhol si riadny kus a do dlane mi vtlačil päťdesiat centov. Díky brácho, tak mi povedal.