Každé ráno sa proces opakuje, vyberiem a vložím do obalu. Pri pokladni sa potom hráme takú hru. Aké sú to jablká? pýta sa pokladník a ja odpovedám. Vecné reakcie ako šťavnaté, či guľaté, prestali fungovať rýchlo. Preto som si osvojil všetky odrody jabĺk v ponuke. Skutočnosť, že jablká nemajú čiarový kód, spravili zo mňa znalca. Pozrieť, obchytať a ovoňať. Úplne ako v živote chovateľa ruží.
Pred rokmi som začal jablkami, páčilo sa mi, že všetko začína na jednej stopke. Ako aj skutočnosť, že jablko bolo prvé ovocie, ktoré pokazilo charakter. Banán také niečo nedokázal a pritom má lepšie dispozície.
Ráno. Viem, že som aktívnym členom dnešného obchodu pri pokladni. Som naučený, pripravený, mám zrátané. Ránečko. Koľko máme pečív? Začne pokladník. Šesť. Odpovedám, pretože viem. Aké sú to jablká? pýta sa ďalej. To sú hrušky. Jabĺk už bolo naozaj dosť, treba začať novú etapu. Pozrie na mňa, viem, že mihalnice sa samé takto netočia. Aké sú to hrušky? spýtal sa úplne ako začiatočník.