Dážďovky sa pretekali na ich povrchu, prudko vyberali zákruty a robili všetky tie veci, ktoré s takým podujatím úzko súvisia. Len príroda, žiadne rastové stimuly. Keď som videl tú slečnu, povedal som si, že aký je ten svet bio prekrásny.
Informovala sa na pôvod, destináciu a spôsob, akým bola zelenina vypestovaná. Pousmial som sa s pochopením, a len potichu, aby som neurazil brokolicu ležiacu neďaleko. Tiež sa pýtam, je to prirodzené, minule na ananás. Či je od domáceho pestovateľa.
Bol som sa nadýchať pri klobásach, viseli tam presne v inhalačnej výške. Zastavila sa tam aj tá slečna, pomyslel som si že chce zhrešiť, keď sa spýtala na klobásy. Môžem vedieť, začala rázne, môžem vedieť, čím bolo to prasa kŕmené?
Predavačka za pultom skúsene spozornela. A ako jedinec platený od tržby sa nadýchla, tak na jedno slovo, hoci vyslovila viac. Len tým najlepším, všetko bio, slečinka. Slečnu odpoveď zaujala. Takmer domáca strava, dodala pokojne predavačka.
Naozaj? Vyhlásila slečna natešene. Naozaj, trikrát denne, plus olovrant a desiata, nedala sa predavačka a mávnutím pritiahla hlavu slečny k dôvernému, čo jej chcela povedať. A aby ste vedeli, to prasa bolo vegetarián.