Vedľa barikády kabeliek som sa sunul ďalej, cieľ bol blízko a prianie zostať v utajení na dosah. Na tortu dievčatá položili marcipán a mne sa podarili ďalšie tiché kroky. Uvoľnený smiech som využil na otvorenie dverí do spálne. Len žiadna chyba, ani na obed zjedená fazuľová s párkom ma nesmie prezradiť. Myslel som na to v priestore bytu, vo svete dievčat, kde stále voňala káva, čaj a zjedený koláč nebol neresťou.
Dvere do spálne som privrel ticho a spokojný som pokračoval k vytúženému magnetu vankúša. Dvere sa zrazu otvorili. A ty si už doma? Počul som za chrbtom úprimnú radosť a z diaľky naliehavé soprány. Kde? Kde je?
A tak som stál v spálni pred tuctom ženských očí, oblečený už len vo veselých žirafích trenírkach. Vypínal som hruď a snažil som sa prirodzene stiahnuť brucho. Napadlo ma, že sa mi páči tento svet.