Na druhej strane prieky

Autor: Marian Baran | 30.11.2013 o 13:30 | Karma článku: 23,88 | Prečítané:  3268x

Sedel som v kuchyni a na stole ležal chlieb. Čakal na mňa nenačatý ako ten deň. Nôž položený vedľa neho mal pominuteľné ostrie, pravidelne ho bolo nutné obnoviť.

Starký vedel zručne odkrojiť veľký krajec chleba. Natretý maslom som ho musel držať oboma rukami a poriadne otvoriť ústa, aby som dokázal zahryznúť. Boli to rána s pohárom čerstvého mlieka a malým obrazom okna pred sebou.

Niekedy sa starký so starkou večer pochytili, najmä ak bolo veľa roboty a každú bolo nutné urobiť. Celý deň bol vyskladaný z neodkladných povinností. Z maličkosti vznikla zvada. A hoci prebiehala pokojne, ty si mal, ty si mala, znelo intenzívne a mňa vždy pochytil naliehavý smútok. No vedel som že príde ráno.

Starká vstúpi do dverí a usmeje sa. Zaželá dobré ráno starkému, mne a pohladí ma po vlasoch. Akoby sa deň predtým nič nestalo, všetko bolo zabudnuté. Počul som len, ja som mal, ja som mala.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?