Viem, že to bolo ľavé

Autor: Marian Baran | 7.11.2013 o 18:30 | Karma článku: 16,06 | Prečítané:  1668x

Jedného dňa dorazil Skype aj ku kamarátovi na dedinu. Rebrinák zapriahnutý párom volov, zastavil pred ich domom a žeriav zložil aplikáciu na nachystanú podložku.

Kamarát zobral kladivo do hrsti a nainštaloval si tento produkt do mobilu. Bolo že to radosti, všetci kamaráti boli pozvaní a kempovala u nich na dvore. Rituálnymi tancami vítali pokrok a víziu lepších dní. Starosta otvoril svoj úrad a fľašu slivovice pre verejnosť. Všetci ocenili jeho otvorenosť. Starší z partie zaspievali trávnice na námestí, pokrytom wifi signálom.

Potom mi poslal svoj nick a ja som sa celkom potešil, že ho konečne uvidím. Občas si v tejto ročnej dobe zavoláme, ale vidieť kamaráta, v živote muža znamená podstatne viac, ako ho počuť. Tiež som predpokladal, že mi ukáže svoje deti ako vyrástli, záhradu nachystanú na zimu aj pivnicu, ktorú konečne dokončil. No hlavne udiareň plnú mojej slaniny.

Všetko prebehlo hladko, tak som ho vytočil. Jeho ucho, istotne viem že pravé, sa na mňa pozeralo neexistujúcim okom a v rámci svojich možností prejavovalo emócie súvisiace s vyslovenými myšlienkami. Naznačil som, že ho nevidím, hoci ho vidím. Teraz je to už lepšie? Počul som jeho hlas a uvidel ucho, viem, že to bolo ľavé, dvojička. Pozeralo na mňa a zvláštnou mimikou uší mi naznačovalo, že tvár je už neďaleko.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?