Celý deň som na to myslel, lebo kúpeľňa bez svetla, je len tmavá všedná komora, stratí sa kúzlo farebných kachličiek. Umývať sa v takej kúpeľni nemá žiadne čaro. Je to ako pozerať televízor odzadu, ako obdivovať balet cez rozhlas. Nie je to ono. V obchode sa ma predavač pýtal, akú chcem, koľko wattov a tak podobne, bol to znalec. Tak som mu povedal, že sklenenú a takú akurát, lebo železná žiarovka by svoje poslanie nesplnila.
Preniesť žiarovku celým mestom, nie je jednoduchá úloha. Tento úkon vyžaduje veľa úskokov, zdráhania a znalosť pomerov. Došlo mi to v autobuse, keď som jej krehký povrch, ukrytý v škatuľke, musel chrániť telom. Aj nad hlavu som ju pár krát zdvihol, keď tlak neustával a svetlu hrozilo nebezpečenstvo. V tlaku cudzích tiel, som operatívne hľadal pre ňu bezpečné miesto. Pozor, mám žiarovku, vravel som chlapovi s batohom na chrbte. Hej, odvrkol mi, tak to si ešte neniesol deväťdesiat vajec z Miletičky. Bol to profesionál.