Krátka sukňa

Autor: Marian Baran | 30.9.2013 o 16:50 | Karma článku: 17,38 | Prečítané:  2843x

Išiel som z práce a bola zima. Míňala ma slečna v minisukni a bol som celkom rád, že nie som pekná žena. Tešil som sa z tohto zistenia, kým som nezbadal pod mostom spiaceho muža.

Vtedy som sa potešil plochej streche o ktorú sa delím s ďalšími jedincami. Veď strecha to je základ. Strecha to je bodka vo vete, keď ťa niekto spovedá zo súkromia.

Ležal tam a spal pod oranžovou dekou. Napadlo ma, že teplo v týchto dňoch je boh, ku ktorému sa modlí pravidelne. Možno sníva aj o stole plnom dobrôt, o niekom, na koho musí počkať, kým zakrojí vrúbky kuchynského noža do pokrmu.

Takto som rozmýšľal, čo všetko mu môže chýbať, čo potrebuje. A z celej škály čo napadnú, bolo ťažké vybrať to podstatné. A potom nasledujúce ráno, bolo skoro, čas sa dal vyjadriť v dvoch numerách, videl som ho ako kráča oproti mne. Ťahal kočík a na ňom zavesené plyšové hračky čo našiel pri kontajneroch.

Už bol blízko a  napriahol sa k otázke. Prvé ma napadlo, že bude chcieť peniaze a odhadol som mince v mojom zadnom vrecku. Obidve do seba uvoľnene narážali. V živote síce nie sú peniaze dôležité, ale autor tohto výroku chýba, ako podstatný predmet v jeho vete. Napadli ma aj cigarety a sila splodín horenia. Prosím vás pane, neviete koľko je hodín. Spýtal sa ma celkom vážne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Bratislavu čaká tretí protikorupčný pochod

Organizátori na protikorupčný protest pozvali aj premiéra Roberta Fica.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?