Potichu k frajerke

Autor: Marian Baran | 2.7.2013 o 19:55 | Karma článku: 16,11 | Prečítané:  2325x

Keď som išiel z práce, pri pieskovisku sedel kamarát. Má syna, ktorého piesok ešte baví a nosí ho domov potajme vo vreckách. A tešia ho tiež formičky a stavby, hoci nevie ani do päť narátať.

Z práce oddýchnutí dospelí, zívali nadšene na lavičkách. Niekto silný si výhľad odfotil. Vedúci pieskového projektu, hrad s jednou vežou, stál pri svojej realizácii a keďže sa mu podarila pôsobivá stavba, ostatní kolegovia závideli. Iný projektant, s bábovkou od slnka vypečenou, zobral pracovnú pomôcku a staviteľa dva krát a stavbu trikrát buchol po streche.

Kamarátov syn ma frajerku, aspoň tak mi to povedal. Sedávajú vedľa seba, pozerajú si do očí a chichúňajú sa. Kamarát sa ho spýtal, ako jej hovorievaš, že ju  ľúbiš. No bol som tam ja, tak sa len zapýril a odbehol ku kamarátom. O chvíľu som ho videl ako vstal a zakrádal sa potichu k tej svojej frajerke. Nevidela ho. Potiahol ju za vrkoč a potkol, dievčatko sa takmer nahnevalo. Videl si ocino? Kričal chlapec. Videl si to?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?