Nepobozkané dievča

Autor: Marian Baran | 2.1.2013 o 18:00 | Karma článku: 15,57 | Prečítané:  1672x

Do polnoci ostávalo niekoľko minút. Zima zaliezala pod nechty a túlavá mačka, vyplašená predčasnými explóziami, v kríkoch naježila chvost. Obzrela sa a zasvietili jej oči, vyzerala ako vlak cúvajúci do tunela.

Vedel som, že koniec roka príde určite. Nie ako koniec sveta, tá domnelá liečba všetkých neduhov, štartovná čiara nakreslená do vzduchu. Objal som starý rok a poľutoval, že je vyhnaný proti svojej vôli do spomienok.

Prišiel mladý pár. Na zábradlie položila dievčenská ruka pár plastových pohárov v elegantných tvaroch. Chlapec držal fľašu šampanského, pozrel na hodiny, pozrel na dievča a pozrel do diaľky tak neurčito, rozvážne. Potom spolu rátali posledné sekundy. Náhle sa deň prehupol, vybuchli emócie.

Chlapec sa namáhavo snažil dostať štupeľ von, triasol fľašou aby tlak vytlačil uzáver. Ohnivé gule explodovali na oblohe, osvetľovali usmiate tváre ľudí okolo. Mobily hlásili prichádzajúce slová, kompresia písmen v rozlúštených kódoch čakala na prijatie. Chlapec si pomáhal zubami. Aj do šálu chytil a silno koncom fľaše lomcoval. Nový rok sa už dávno zahryzol do panenských dní a ten rok nepobozkané dievča stálo pri prichystaných pohároch, zatiaľ čo okolo eufória tlela v objatiach.

Nebude tam závit? Spýtalo sa netrpezlivo dievča.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Bratislavu čaká tretí protikorupčný pochod

Organizátori na protikorupčný protest pozvali aj premiéra Roberta Fica.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?