Nalačno

Autor: Marian Baran | 22.11.2012 o 19:30 | Karma článku: 15,12 | Prečítané:  1349x

Ráno som išiel na odber krvi. Zobral som si hneď štyri litre v koženom obale, aby bolo dosť. V obale som mal iba krv, išiel som nalačno. Ani vody som sa nenapil.

Niekde sa stala chyba, doktorka v ten deň neordinovala. Nemal som komu odovzdať svoju kvapalinu. Obeta hladu pre to ráno, vyšla navnivoč. Keď som tam už bol, veľmi som chcel misiu úspešne ukončiť. Oslovil som preto sestričku z vedľajšej ordinácie, či môžem u nej odovzdať potrebný materiál. Zasmiala sa, tušila že som hladný. Povedala rezolútne nie.

Odchádzal som aj so svojou krvou preč a pekne výťahom, lebo po schodoch by sa mi zatočila od hladu hlava. Predsa len, je to prvé poschodie. Vo výťahu stála staršia dáma, tak som sa jej hneď zdôveril, lebo to sa zvyčajne uľaví. Spýtala sa, či som sa dobre pozrel na termín odberu a ja že hej, že mám fotografickú pamäť. Čo mobilom odfotím, to nezabudnem.

Pri východe z budovy som jej ešte porozprával, aké by to bolo fajn, keby krv brali na vrátnici. Žiadne starosti s ordinačnými hodinami. Žiadne preteky o prvú pozíciu v čakárni. Na vrátnici by bola sestrička a tá by každému na požiadanie zobrala ampulku krvi na rozbor. Tá staršia dáma zastala, usmiala sa a pozrela na mňa. Vedela že som nalačno.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Smrť blízkeho majú platiť poisťovne, rozhodol súd. Tie nesúhlasia

Spor, či majú poisťovne platiť blízkym bolestné, sa na Slovensku vlečie už desať rokov.

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky.


Už ste čítali?