Prišla ku mne jedna z nich a chcela mi tlačenku zožrať. Povedal som jej nech to nechá na pokoji, nech sa pasie. Ale bola otravná takým kravským spôsobom. Jazykom sa zalizovala a evidentne mala chuť na moju dobrotu. Vravel som jej, že hoci mi je sympatická, ochutnať jej nedám. Veď ona ma mliekom tiež neponúkla a určite mala pri sebe pár litrov.
Keď som dojedol stále tam stála a pozerala na mňa smutne očami s viečkami obsypanými muchami. Kravy muchy nemusia, ale muchy, tie asi nikto nemá rád. Možno lastovičky, no žiadna tam nebola aby jej tie muchy vyzobala. Na lúku som cez ňu nevidel, aj som jej to povedal, že mi cloní, nech sa hegne, ale ona nič. Mávala chvostom, stále na tom istom mieste a začala prežúvať.
Povedal som jej, že som z mesta, že tadiaľ iba prechádzam. Nezaujal som. Prežula a nechápavo si oblizla nos, hneď potom, ako chvostom odplašila húf múch. Nereagovala na nič, s kravami sa nedá vôbec rozprávať. Vstal som a rozlúčil som sa. Povedal som jej, že jej pošlem pohľadnicu kde bude odfotené mesto, ale nič som neposlal. Snáď sa ešte stretneme.