Voľakedy som si dokázal zapamätať cez sto telefónnych čísel, teraz to už nie je nutné, využívam na to pamäť telefónu. Nepamätám si ani svoje a nebude to tým, že si takmer vôbec nevolám. Občas by som si mohol brnknúť, určite by som sa potešil. No ja si nezavolám, ja sa poznám. Nie preto žeby som zabudol, mám aplikáciu, ktorá mi pripomenie všetko čo mám urobiť. Ak to neurobím a pripomienku ignorujem, stáva sa z nej automaticky spomienka. To je realita.
Šikovná aplikácia mi pripomína meniny a narodeniny. Aplikáciou som informovaný o správach z celého sveta a z Marsu. Ďalšou aplikáciou upravujem svoje fotky, aby boli pekné a bol som s nimi spokojný. Lebo ak som spokojný, aplikácia čo meria môj pocit šťastia, bliká na zeleno a to znamená, že som šťastný. A keď mi aplikácia prezradí, že som šťastný, nič mi nebráni aby som taký nebol.
Nainštalovanou aplikáciou si meriam pulz v kritických situáciách a ďalšia aplikácia, zmeria všetky moje trasy, prezradí priemernú rýchlosť a informuje o spálených kalóriách. A to je fajn, lebo keď horia kalórie, splodiny horenia navodzujú euforické pocity prepotrebného a merateľného šťastia. V obľube mám aplikáciu, ktorá mi prezradí aké je počasie. Žiadne odhŕňanie brokátových závesov, civenie von oknom a náročné zisťovanie klimatických podmienok. Stačí aktualizovať a hneď viem čo si obliecť, čo si vyzliecť a tak podobne.
Môj život s aplikáciami sa stal znesiteľnejší a krajší. Iný si už neviem predstaviť. Desím sa toho okamihu, keď sa môjmu telefónu niečo stane a ja nebudem mať svoje aplikácie na dosah. Hoci neviem, ako zistím čo je to za pocit. Niečo mi bude a ja nebudem vedieť čo prežívam.