Mekáč

Autor: Marian Baran | 29.6.2012 o 10:35 | Karma článku: 19,34 | Prečítané:  2940x

Na schodoch pred domom sedeli deti, je to ich najobľúbenejšia činnosť už niekoľko desaťročí. Sedia, ak práve nebežia, ak nebežia, tak sú niekde za rohom. Len ich tam nenájdete, pretože si práve niekam odbehli sadnúť.

Od chvíle, čo niekto odrezal prašiaky, sa zgrupujú na ďalších miesta, ktorých súradnice majú premennú hodnotu. Sú to miesta podobné tým, ktoré pes určí v novom príbytku. Zdajú sa byť náhodným následkom chôdze, možno rušivé pre niečie uši a oči, no ľahko sa uložia v ťažko dostupných miestach pamäti.

Majú mobily a občas počuť pesničky s textom, ktorému celkom nerozumiem, hoci by som veľmi chcel. No k úplnému pochopeniu, mi roky postavili prekážky a vkus vykopal priekopu plnú vody.

Kráčali sme chvíľu vedľa seba, sú to bratia, držia spolu. Majú tie rozdielne bratské plány, no v niečom sú si veľmi podobní. V ruke, ten starší, držal papierové vrecúško s logom McDonalds. Pred nami schody, sedeli tam ich rovesníci, medzi nimi dievča s vrkočom, vystatovali sa jeden pred druhým, lebo skončil školský rok a bolo vysvedčenie.

Bratia tam nešli, objavili lavičku za domom. Posedia a budú utekať ďalej. Chalani čo ste boli v mekáči, pýtam sa ich, čo máte čízburger? Sme ešte ďaleko od schodov, od silných rečí rovesníkov. Chlapec pozrel pred seba, uistil sa či sú schody dosť ďaleko a šepol. Nie mama nám nakrájala jablká.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Bratislavu čaká tretí protikorupčný pochod

Organizátori na protikorupčný protest pozvali aj premiéra Roberta Fica.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?