Boli to už veľké slečny a dedkova prítomnosť, možno rušila nesmelé, prázdninové plány. Možno na nich dozeral viac, ako bolo treba. Ale keď spolu telefonovali, nič sa nedozvedela. Dedko tomu tiež nerozumel. Odvtedy, čo prišli na prázdniny, boli pri vode len dvakrát a počasie bolo nádherné, ako stvorené na kúpanie.
Babka bola smutná najviac. Preventívne dedka vyhrešila, či sa s nimi zahrá, či im aj zmrzlinu kúpi. Dedko sa dušoval, že robí všetko, čo im na očiach vidí. A tak sa babka rozhodla. Keďže dievčatá nič konkrétne nepovedali a dedko mal svoje pokyny, po neskorých raňajkách ich vychystala na kúpalisko. Po obede sa vydala na inšpekciu.
Zaplatila vstup a v dave návštevníkov hľadala tých svojich. Očami behala po ľuďoch, hľadala, no bolo to veľmi komplikované. Ľudí tam bolo neúrekom. Nakoniec našla len dievčatá, ako sedia v tieni, zahanbene vedľa seba, na malom uteráku. Dedko tam nebol.
Keď prišli, venoval sa im. Hrali sa, kúpali, zabávali. Na obed rozbalili pečené kurča, ktoré im nachystala babka. Zjedli, zapili čajom. Dedko si však na chvíľu ľahol, tak, ako po dobrom obede zvykol. Ležal neďaleko dievčat, sám na veľkej deke. Vedľa seba karty, na tráve kosti v alobale. Pár metrov okolo neho nikoho, hoci kúpalisko praskalo vo švíkoch. Ležal, spal a hodnú chvíľu ho nebolo možné ho zobudiť. Chrápal tak silno, až zo stromov opadalo pár listov.