Dejiny ženy

Autor: Marian Baran | 23.3.2012 o 17:01 | Karma článku: 15,76 | Prečítané:  1985x

Keď som ťa občas čakal v nemocničnej izbe, cítil som sa nesvoj. Blízko bola obava a nemohúcnosť. Nehybne som sedel, aby si ma nevšimla ani jedna z nich.

Na izbe s tebou ležali rôzne ženy, mladé aj v zrelom veku. Aj jedna babka, musela byť veľmi stará. Bola tak drobná, akoby pod paplónom ležala bábika. Na stolíku vedľa nej bola položená modlitebná knižka, s krížom vyrazeným hlboko do starej kože. A okuliare s čistými sklami, náhodne zväčšovali zrnká piesku na omietke. Vždy keď som tam bol tak spala. Šípková Ruženka na dôchodku, vravel som ti rozpačito, so zvláštnou snahou rozosmiať ťa.

Raz, keď som čakal na teba sa zobudila. Otvorila oči, spod paplóna vysunula ruku a chcela nahmatať okuliare na stolíku, nedočiahla. Snažila sa zaostriť na moju tvár, ani som sa nepohol. A potom sa ma tá cudzia žena spýtala: „To si ty Dušanko?" Áno, odpovedal som a prijal jej ruku kým opäť zaspala. Nepovedal som ti to. Možno som nechcel, aby si vedela, že jedna z nich sa ma práve dotkla.

 

 

link

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

DOMOV

Štúdia spochybňuje liek na cukrovku dovezený z Kuby

Najdôležitejšími výhradami sú nevýrazná účinnosť a otázna bezpečnosť.

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov.


Už ste čítali?