Pažravá bola

Autor: Marian Baran | 5.5.2011 o 19:05 | (upravené 6.5.2011 o 15:59) Karma článku: 12,60 | Prečítané:  1997x

Starký stále do mňa dobiedzal. Vypytoval sa, či už frajerku mám. Čo som mu mal povedať, škeril by sa tak, či tak. Tak som mlčal a chystal sa, kedy to odtajím.

Kydal som hnoj a on do mňa, že či už. Opravoval som hrable a on hlavu do dverí strčil a zdvihol obočie. Ešte nie? Dobiedzal. Nedal pokoja. Kvárilo ho to. Vždy keď som prišiel na víkend, tak okrem iných otáznikov, aj tento omieľal. Sviňu som za ušami škrabal, hneď stál za mnou s tou otázkou, už máš? Povedal som mu teda, že áno, že mám.

Do brezy bola nožíkom vyhĺbená dierka, v nej prázdna cievka z priadze. Dierkou v nej do vypláchnutého vedra kvapkala voda. Odlial mi z nej, do fľašky od malinovky. A z komory, tri veľké, červené jablká pribalil. Pre ňu.

Doma, keď som sa s ňou stretol, dal som jej výslužku. Čo to je? Pýtala sa, ukazujúc na fľašku. Brezová voda, povedal som jej. Zasmiala sa tomu a zjedla všetky jablká, vypila vodu, len zabublala. Strovila všetko, pažravá bola.

A potom sa smiala každému môjmu slovu, grimase. Rada sa smiala. Nech som povedal čokoľvek. Smiala sa a rozžuté jablko, zmiešané s brezovou vodou jej prskalo z úst. Ústa si šikovne clonila rukou. Mala pocit, že som najzábavnejší človek na svete.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Smrť blízkeho majú platiť poisťovne, rozhodol súd. Tie nesúhlasia

Spor, či majú poisťovne platiť blízkym bolestné, sa na Slovensku vlečie už desať rokov.

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky.


Už ste čítali?