Cvičný svah

Autor: Marian Baran | 4.3.2010 o 18:39 | Karma článku: 8,02 | Prečítané:  1419x

Účasť na lyžiarskom výcviku nebola podmienená prospechom. Preto sa ho mohol zúčastniť každý, kto mal záujem a zaplatil.

Suma to nebola veľká. Spolužiak Oliver dokonca nemusel peniaze pýtať od rodičov. Stačilo, keď odniesol do obchodu prázdne fľaše od alkoholu, ktoré mali doma. Ostalo mu aj na vreckové.

Po ubytovaní sme vyfasovali lyže a lyžiarky. Ušlo sa každému. Len tie lyže. Zvýšili na mňa najmenšie. Keď sme kráčali z chaty na svah, niesli spolužiaci svoje lyže frajersky vyložené na ramene. Závidel som im. Svoje som držal pod pazuchou a so sklonenou hlavou sledoval kroky svojich zelených lyžiarok.

Moja lyžiarska kariéra začala na cvičnom svahu. Zodpovedal mojim skúsenostiam. Po dvoch dňoch intenzívneho tréningu som bravúrne spluhoval tento trojmetrový svah. Lyžovanie ma očarilo. Cítil som, že lyžovanie bude môj najobľúbenejší šport a budem ním žiť vodne, v noci.

Na ďalší deň som sa vypýtal na naozajstný svah, kde sa spúšťali všetci moji spolužiaci. Vyberali ladne zákruty. Virtuózne rezali sneh v náhodných krivkách a drobili ho na trblietavé molekuly, ktoré sa ešte dlho znášali za nimi, kým pokojne popadali na zem k ostatným. To som chcel. Profesor si ma premeral, potom moje lyže a dusiac náhly kašeľ, súhlasil s mojim rozhodnutím. Postavil som sa do tristometrovej rady na vlek.

Už sa stmievalo, keď som sa ocitol na samom vrchole svahu. Zhlboka som nosom vdychoval tú úžasnú atmosféru a pozeral dole, na malé bodky, ktoré boli ľudia. Zbadal som, ako jedna bodka podskakuje. Bol to Oliver, ktorý mi mával. Povzbudzoval ma už keď som čakal na vlek, spred bufetu skandoval moje meno a párkrát sa pokúsil urobiť vlnu. Dostal som strach, keď som pod sebou uvidel tú besnú, desivú prázdnotu.

Odopol som svoje lyže a podopierajúc sa o ne, pokúsil zostúpiť dole, nahlas nadávajúc na pokazené viazanie lyží. Moje zelené lyžiarky sa na prašane neovládateľne šmýkali. Spadol som na zadok. Keď sa mi podarilo vstať, definitívne som pochopil, prečo majú lyže ohnuté špice dohora. Potom to už išlo samo. Vraj to vyzeralo hrozivo, no zdravý som došiel dole zo svahu. Mohlo to byt aj diskrétnejšie, keby Oliver, ktorý ma sledoval, nekričal posmešne spred bufetu: „Lavína!"

Nie veru. Lyžovanie nie je šport pre mňa. Vravel som Oliverovi, keď som ho minule stretol v obchode, ako vracia prázdne fľaše. Povedal mi, že som sa mal viac snažiť, mal som sa prekonať. Mal by som vraj pekného koníčka a záľubu na celý život.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Do prírody aj cez okresy. Vláda po mesiacoch ohlásila uvoľnenia

Uvoľňovanie opatrení proti Covid-19 ohlasoval Matovič, hoci je už ministrom financií. Nové pravidlá začnú platiť v pondelok.

Covid automat: V čiernej farbe už nebude žiadny okres

Slovensko postúpi do III. stupňa varovania.


Už ste čítali?