reklama

Vypredané

Vysedené kreslá na ktorých sa zle sedelo, žuvačky nalepené na hnedom dreve boli spojené a vytvárali reliéf, ktorý na náhodný dotyk pôsobil nechutne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Pár wattové žiarovky v dlhých radoch, alebo schované pod mliečnym krytom skla. Staré kino. Biletárky v plášťoch s veľkými vreckami, kam vkladali odtrhnuté ústrižky lístkov, kde skrývali baterky, na osvetlenie cesty pre tých čo meškali. Šum a vrava, nepatrné slová, šepkané, alebo nahlas vyslovené s anonymným adresátom. Na pravo vedľa mňa sedela žena s dieťatom. Žena sa stále obzerala, jedno miesto je pri nej bolo voľné. Šúchala si nos. V prednom rade sedel chlap so synom. Chlapec bol vyšší, no nie od svojho otca, jeho výška mi bránila vo výhľade na plátno. Chlapec sa smial, niekoho zbadal, mával. Jeho otec zaspal, čo ma aj tešilo, zbadal som plátno za ktorým dunel reproduktor, na krajoch závesy, pri stene klavír. Mal zošliapnutý pedál. Za mnou chlapec, ktorý nečakal kým začne film, rozbaľoval cukríky, dával si ich do pusy, až sa mu oduli líca.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Žena s malým dieťaťom sa stále obzerala, otočená hladila po vlasoch svoju dcéru. Zhasli. Najskôr len polovicu svetiel, mliečne sklo na krytoch lámp stmavlo. V prednom rade otec spal, zatiaľ čo jeho syn stále mával rukami a pomaly si sadal. Chlapec za mnou dojedol cukríky, stíchol a fučal s plnými lícami. Zhasli úplne. Tma na okamih. Vlasy všetkých v sále zasvietili, na plátne sa objavili titulky.

Baterka v ruke biletárky sa rozsvietila tiež. Žena s malým dieťatom sa dočkala, narýchlo sa zvítala s mužom, sadli si. Otec v prednom rade sa zobudil, vyrovnal a jeho silueta vytvorila pre mňa prekážku, jeho syn sa skrútil v sedadla, stíchol, znehybnel. Za sebou som počul, ako čiasi ruka dopadla na hlavu chlapca s cukríkmi. Zošuchol sa zo sedadla a štvornožky zbieral obaly, ktoré tam nahádzal. Napokon ticho. Zdvihnuté brady a očakávanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Včera. Sobota a niekoľko sál, ktoré sa nedajú zaplniť. Moderné úzke kreslá čalúnené hnedým poťahom a s vyšitým číslom. Hudba z niekoľkých reproduktorov. Noblesa v symetrii kresiel a nekompromisná prítomnosť v tvárach. Napravo žena, ktorá objíma muža. Drží ho za ruku, rameno a bez prestania sa mu prihovára. V prednom rade chlap telefonuje. Na očiach má slnečné okuliare. Nechce, aby ho niekto spoznal, kým nezhasnú. A za mnou niekto pojedá pukance. Odlietajú mu z rúk, dopadajú na zem. Zhasli svetlá a rozsvietilo sa plátno. Len očakávania ostali rovnako intenzívne.

Marian Baran

Marian Baran

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  660
  •  | 
  • Páči sa:  437x

mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík:  OsobnéOdpočutéOdkazyNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu