Vypredané

Autor: Marian Baran | 24.5.2009 o 19:32 | Karma článku: 5,66 | Prečítané:  1222x

Vysedené kreslá na ktorých sa zle sedelo, žuvačky nalepené na hnedom dreve boli spojené a vytvárali reliéf, ktorý na náhodný dotyk pôsobil nechutne.

Pár wattové žiarovky v dlhých radoch, alebo schované pod mliečnym krytom skla. Staré kino. Biletárky v plášťoch s veľkými vreckami, kam vkladali odtrhnuté ústrižky lístkov, kde skrývali baterky, na osvetlenie cesty pre tých čo meškali. Šum a vrava, nepatrné slová, šepkané, alebo nahlas vyslovené s anonymným adresátom. Na pravo vedľa mňa sedela žena s dieťatom. Žena sa stále obzerala, jedno miesto je pri nej bolo voľné. Šúchala si nos. V prednom rade sedel chlap so synom. Chlapec bol vyšší, no nie od svojho otca, jeho výška mi bránila vo výhľade na plátno. Chlapec sa smial, niekoho zbadal, mával. Jeho otec zaspal, čo ma aj tešilo, zbadal som plátno za ktorým dunel reproduktor, na krajoch závesy, pri stene klavír. Mal zošliapnutý pedál. Za mnou chlapec, ktorý nečakal kým začne film, rozbaľoval cukríky, dával si ich do pusy, až sa mu oduli líca.

 

Žena s malým dieťaťom sa stále obzerala, otočená hladila po vlasoch svoju dcéru. Zhasli. Najskôr len polovicu svetiel, mliečne sklo na krytoch lámp stmavlo. V prednom rade otec spal, zatiaľ čo jeho syn stále mával rukami a pomaly si sadal. Chlapec za mnou dojedol cukríky, stíchol a fučal s plnými lícami. Zhasli úplne. Tma na okamih. Vlasy všetkých v sále zasvietili, na plátne sa objavili titulky.

 

Baterka v ruke biletárky sa rozsvietila tiež. Žena s malým dieťatom sa dočkala, narýchlo sa zvítala s mužom, sadli si. Otec v prednom rade sa zobudil, vyrovnal a jeho silueta vytvorila pre mňa prekážku, jeho syn sa skrútil v sedadla, stíchol, znehybnel. Za sebou som počul, ako čiasi ruka dopadla na hlavu chlapca s cukríkmi. Zošuchol sa zo sedadla a štvornožky zbieral obaly, ktoré tam nahádzal. Napokon ticho. Zdvihnuté brady a očakávanie.

 

Včera. Sobota a niekoľko sál, ktoré sa nedajú zaplniť. Moderné úzke kreslá čalúnené hnedým poťahom a s vyšitým číslom. Hudba z niekoľkých reproduktorov. Noblesa v symetrii kresiel a nekompromisná prítomnosť v tvárach. Napravo žena, ktorá objíma muža. Drží ho za ruku, rameno a bez prestania sa mu prihovára. V prednom rade chlap telefonuje. Na očiach má slnečné okuliare. Nechce, aby ho niekto spoznal, kým nezhasnú. A za mnou niekto pojedá pukance. Odlietajú mu z rúk, dopadajú na zem. Zhasli svetlá a rozsvietilo sa plátno. Len očakávania ostali rovnako intenzívne.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Matovič oznámil uvoľňovanie opatrení, prejdeme do bordovej fázy

Opatrenia sa uvoľnia od budúceho týždňa. Slovensko na Covid automate zmení farbu.

Covid automat: V čiernej farbe už nebude žiadny okres

Slovensko postúpi do III. stupňa varovania.


Už ste čítali?