Krava jedna

Autor: Marian Baran | 22.10.2008 o 17:23 | Karma článku: 10,01 | Prečítané:  2140x

Doobeda šliapala na kraji cesty. Trochu špinavá. S obrovským bruchom sa kolísala, akoby si krátila čas. Knísala sa po ceste, ktorú naspamäť poznala. Pod nohy vietor rozfukoval farebné listy. Aj jej sa lepšie kráčalo. Ten deň jej doprial všetkého čo mohla dostať, po čom mohla zatúžiť.

Po obede sme ju kŕmili žltými jablkami, napadanými pri ceste. Príkro voňali a hnedé fľaky, ktoré vznikli na šupe po dopade sa prstom dali preraziť, až vystriekol hnedastý zrnitý pľuvanec. Prskali sme na seba túto sladkastú brečku. V maštali, keď krava zjedla všetky jablká čo sme doniesli, nám olizovala ruky veľkým drsným jazykom. Stáli sme tam a smiali sa, keď sme zbadali ako sa jej odúva koža na bruchu. Teľaťu už bolo málo miesta. Voňalo to tam materinou dúškou. Inak nevonia ani dnes. A bolo cítiť palinu. Horko s tej vône zbieralo sliny v ústach, škrabalo v krku. Príjemná vôňa sena. A drsná vôňa tabaku, keď do maštale vstúpil starký a nás deti, vykázal von. Nech počkáme, že nás zavolá, keď sa bude dať na čo pozerať. Drevená bránka sa z hrmotom zatvorila a my sme z dvadsiatich krokov, podľa zvukov vytvárali dej, ktorý sa odohrával v tom zatvorenom priestore. Šuchot sena, keď ho starký veľký kus stiahol vidlami spod strechy. A potom ako prášil plachtu. Dupot kopýt, šuchot, praskanie dreva a ticho. Dlhé čakanie v dlhom tieni zapadajúceho slnka.

Dvere sa otvorili dokorán. Vbehli sme dnu a uvideli starkého. Stál pri kope sena, bezmocne poťahoval z vyhasnutej fajky a pozeral na tú kopu. Brucho sa krave kdesi stratilo, začali sme ho hľadať. Opatrne sme očami prehmatávali tú našuchorenú kopu sena. Bolo tam. Ležalo nehybne. Starký poťahoval z fajky a snažil sa ustáť svoju nedočkavosť. Krava prežúvala a občas pozrela do tej kopy. Stáli sme zarazene a premýšľali, čo hrdinsky detské treba urobiť. Starký nás však znehybnel jediným pohľadom. Seno sa zrazu pohlo, zatriaslo sa. Teľa sa chvelo, mykalo a s neuveriteľným odhodlaním chcelo ostať stáť na nohách. Podarilo sa. Oblepené senom, lepkavé stálo pred nami. Starký sa usmial. Krava sa otočila a veľkým drsným jazykom začala čistiť teľaťu srsť, až bolo počuť drapľavé praskanie na koži. Zistili sme akú vôňu má ten okamih. I to akú má chuť. Že tá chvíľa je sladká, omamná. Najsladšia na svete. Ako žlté napadané jablká pri ceste. Zalepia celú tvár a trvá pár rokov, kým sa tieto sladké slzy zmyjú úplne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?