Ježiško v trolejbuse

Autor: Marian Baran | 4.11.2007 o 20:14 | Karma článku: 18,69 | Prečítané:  5756x

Studená dvesto dvojka. Trolejbus s orosenými oknami. Ľudia s posunutým časom. Dáždniky s kvapkajúcou vodou. Sedím. Oproti mne dve deti. Šesťročný chlapec a osemročné dievča.

Rozprávajú so o Ježiškovi.

     "Tomáš povedal že neexistuje." povedalo dievča. Chlapec sa pomrvil.

     "Ale existuje. Viem to. Tatino mi to povedal."

Ja viem že neexistuje. Poviem to deťom. Pomyslel som si. Budem zlý a pokazím im ilúzie. Veď je dôležité či existuje alebo nie? Dôležité sú darčeky a nie spôsob transportu pod stromček. Prečo ich niekto núti aby verili? Asi aby celý rok počúvali. Aby  na vlastnej koži  s príchuťou rozprávkového deduška zistili že vždy funguje niečo za niečo. Klameme deti a tešíme sa ako veria. Máme radosť s toho že presunieme zodpovednosť za posúdenie poslušnosti a dobrých známok na niekoho iného. No nemusí to byť niečo za niečo. No hodíme to na Ježiška aké bude prekvapenie a v akom množstve. Nemusíme nič sľubovať závisí od neho ako sa rozhodne. A čo potom s tým ked veria a obávame sa ako to prijmú ked sa dozvedia pravdu. Tento chlapec by mi ale neuveril. Jediné čo by som dosiahol by bolo asi všeobecné odsúdenie. A pán v modrej bunde sediaci vedľa mňa by ma ovalil mokrým dáždnikom po hlave. Počúval som deti

     "Ked Ježiško roznáša darčeky tak tatino a mamina spia. Viem to." Nedal sa chlapec.

     "Nie. Rodičia kupujú darčeky a dávajú ich pod stromček." Povedalo dievča rezolútne. Ich hlasná vrava upútala pár ľudí a bavili sa na tom ako tento dialóg skončí. Chlapec bol zúfalý. A nevedel sa vzdať svojho presvedčenia. A vtom vystrelil na mňa otázku.

     "Že existuje?" A pozrel na mňa modrými očiskami. Ľudia sledujúci túto udalosť spozorneli a nekompromisne pozreli na mňa. Váhal som. Stačilo povedať "Nie" a deti by mali  pokoj. Nadýchol som sa. Jeden chlap prižmúril oči a zaťal sánky. Žena s vytočenou hlavou pevnejšie zovrela rukoväť svojho dáždnika. Vlhkým vzduchom sa nieslo - psst. Trolejbus zastavil a otvorili sa dvere. Chlap v modrej bunde sediaci vedľa mňa prerušil ticho.

     "Bol tu v trolejbuse, teraz vystúpil." Utrel rukávom okno. "Tam je!"  Vykríkol. A ukázal prstom von  na staršieho pána so šedivou veľkou bradou a bielymi vlasmi. Všetci ktorí sledovali čo sa deje v trolejbuse vstali a natlačili sa k oknu. Deti vyvaľovali oči von oknom. Aj ja som vstal. Ani som o tom nepremýšľal či mám alebo nemám. Čumel som von a snažil som sa zachytiť vzďaľujúcu sa postavu, ktorá si otvárala dáždnik. 

Zbehlo sa to za pár sekúnd. Dospelí cestujúci si začali zahanbene sadať na svoje miesta. Deti ostali stáť pri okne až kým sa Ježiško nepremenil na malú bodku.

     "Ježiško v trolejbuse. To bude Tomáš závidieť. " Povedalo dievča a pokývalo hlavou. Pán v modrej bunde na mňa na okamih pozrel. Mal pravdu. Nech na to prídu sami či veriť alebo nie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Takto Sagana často neuvidíte. Čudoval sa aj Svorada

Trojnásobný majster sveta získal šiesty národný titul skvelým spôsobom, keď unikol viac ako 80 kilometrov pred cieľom.

ŠPORT

Peter Sagan nedal nikomu šancu. Pozrite si jeho triumf

Slovák suverénne vyhral spoločné majstrovstvá Česka a Slovenska.

KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Keď sa začnú Kočnerovia a Bašternákovia naozaj báť

Kde začína spravodlivosť v krajine.


Už ste čítali?