Bolo to dávno, vo vlaku. pokračovanie článku
Autobus sa pohol zo zástavky. Motor zahučal, zaburácal. On stál pri dverách otočený chrbtom. Taký nenápadný, všedný pokračovanie článku
Bol najmenší v triede a sedával v prvej lavici. Nepamätám, že by sa mu niekto vysmieval, za jeho výšku. pokračovanie článku
Skoro ráno na sídlisku štartoval Ivan svoju starú favoritku. Nepodarilo sa. Zvuk niečo naznačoval, no autám nerozumie. pokračovanie článku
Vracali sme sa z mesta, cez starý most. Zašli sme do sadu a zbierali listy. Žlté, oranžové aj hnedé. pokračovanie článku
Naháňali loptu po betónovej ploche. Bolo zbytočné ich upozorňovať, aby sa nespotili. Aby len strieľali na bránu, alebo si loptu hádzali. pokračovanie článku
V areáli výstaviska ich bolo veľa. Samí značkoví psi. Na vôdzke alebo len tak na voľno, postávali, vrteli chvostmi. pokračovanie článku
Pred očami mi visel obraz namaľovaný mäkkým štetcom. Farby neboli zmiešané v prechodoch do seba. Nútili oko si ten odtieň dotvoriť. Nútili pozerať sa dlhšie, prižmúriť, alebo od obrazu odstúpiť. pokračovanie článku
Parkovisko sa pomaly zapĺňalo autami. Bolo popoludnie a ľudia prichádzali z práce. Z práce sa vracal i Jozef. Svoje novučičké služobné auto presným manévrom zaparkoval priamo pred domom. Pomaly vystúpil. Prešiel na chodník a z diaľky si vychutnal zamknutie dverí sprevádzané zvukovým efektom. pokračovanie článku
V kuchyni sme pili kávu. Akoby sa odniekiaľ vrátila. Plná slov a rozhodnutí. Káva bola horká. Nemala cukor. V skrinke stála prázdna dóza, na dne pár nalepených kryštálov. pokračovanie článku
Malý školák niesol na chrbte veľkú tašku. Po bokoch mal prázdne fľaše na vodu. Za ruku ho držala sestra, tvárila sa, že k nej nepatrí. pokračovanie článku
Bývala v malom dome na dvore susedov. Stále mala dobrú náladu a ja som vedel, že je to šťastný človek. Že má všetko čo potrebuje ku šťastiu. pokračovanie článku
Pešou zónou v strede mesta sa tmolili ľudia. Vrážali si do ramien. Mračili sa. Ospalo naháňali čas. Mechanizmus bol v plnom nasadení. pokračovanie článku
V ruke držím nákupný košík. Desať pečív a sardinky vo vlastnej šťave. Hľadám minerálku na paletách. Hľadám etiketu a farbu, ktorú poznám. pokračovanie článku
Voda, slnko. Sandále vyzuté na kamení. Suché päty a vôňa krému zmiešaná s vlhkosťou vzduchu. pokračovanie článku
Mal som oblečenú zelenú košeľu a písal som list. Bolo nás viac, takých zelených, ktorí písali vyznania v predpísanom tichu miestnosti. pokračovanie článku
Privítal ma pred domom. Vráskavý s blčiacimi očami plnými vzdoru. Zatínal zuby, svaly čeľustí mu vytvárali na lícach hlboké zárezy. pokračovanie článku
Za domom je chodník. Je na očiach. Prechádzajú tadiaľ ľudia. Neďaleko je ihrisko, škôlka a parkovisko. A zástavka autobusu. pokračovanie článku
Viezol som sa električkou z Rače, zastavila na Račianskom mýte. Ľudia vystúpili. pokračovanie článku
Občas ešte zájdeme do pieskoviska. Niekedy nás to pochytí, len tak sa vyváľať v piesku a nanosiť ho do bytu. pokračovanie článku
Môj spolužiak býval v posledných domoch starej Petržalky. Posledné dve ulice na zbúranie. Pred ich domom rástla čerešňa. Aj orgován a voňal vtieravo no príjemne. Tá vôňa sa ťahala cez zbúrané domy a popílené ovocné stromy. pokračovanie článku
Po námestí behali deti. Dvaja šarvanci. Jeden naháňal toho druhého. Keď ho chytil, plašili holubov. Otec sedel na lavičke. Čítal časopis a jedným okom sledoval hru svojich detí. pokračovanie článku
Zavolal jej na číslo, ktoré mal napísané na papieri. Ospravedlnil sa. Vedel, že nie každému je tento spôsob získavania klientov príjemný, ale skúšal to. Spýtal sa, či má životnú poistku. Odpovedala záporne a ticho sa pousmiala. Zobral pero do ruky. Povedal, že ich poisťovňa má nový program, výhodnejší ako v ostatných. Poďakovala. Perom, ktoré držal v ruke, jej meno zo zoznamu vyškrtol. pokračovanie článku
Keď vyrástol, tak mu starký dovolil samému chodiť do lesa. Ale iba tak, aby videl na dom. Ďalej nesmel. Nikdy na to neprišiel, ako zistil, keď to porušil. Nepýtal sa keď ho hrešil. Mlčal a dúfal, že mu to nezakáže. Rád chodil k potoku. Vytekal z lesa a strácal sa v húštine. Pozrel na dom. A hoci vedel že nesmie, vybral sa popri vode do šera listov. pokračovanie článku
Hrávali sme spolu futbal. Nikdy sa nesmial. Behal po ihrisku a svojimi veľkými deravými teniskami dával tie najlepšie prihrávky. Keď hral vždy sme vyhrali. Ak na neho zavolala mama, prestal hrať a utekal domov. pokračovanie článku
Vysoko v horách partia chlapov pílila drevo. S nimi Jano. Mladík, čo sa priúčal remeslu. Ženy neďaleko vysádzali stromčeky. Janovi sa zarezala píla do nohy. Veľké zuby sa mu zahryzli do polovice lýtka. Vystrekla krv a kýpeť sa mu zahojdala vo vzduchu. Striaslo ho a bolesť mu zahrala v hlave. Kamaráti ho chytali keď padal na zem, do lístia a do mdlôb. pokračovanie článku
Stál pred sklenenými dverami pôrodnice a zúfalo búchal. Manželka mu volala do práce. Nech príde za ňou čo najskôr. Do pôrodnice. Prišiel v rekordnom čase. Keď sa mu nepodarilo nikoho privolať zvončekom tak začal trieskať o kovový rám dverí. pokračovanie článku
Bola krehká. Niesol ju v náručí na balkón, na vzduch. Lúče zapadajúceho slnka kreslili na balkóne ornamenty. Tešila sa z nich. Sadol si na stoličku a posadil si ju na kolená. Tak ako sedával on na jej kolenách, keď nevedel sedieť. Krčí sa a vystiera. pokračovanie článku
Takmer bezcieľne sa potuluje po predajni. Ohmatáva vystavené kusy tovaru, mechanicky. Poťažká, obracia a ukladá späť, na to isté miesto, do tej istej polohy. Je opatrný. Pozerá okolo seba. Nenápadne. Pôsobí ako zlodej, asi sa nevie rozhodnúť, či to nájde práve v tom oddelení. pokračovanie článku
Nikto nevie, kedy sa priviezol na Železničnú stanicu. Vraj prišiel do mesta niečo vybaviť a zostal. Zapáčilo sa. Stanica sa stala jeho domovom. Tam jedol. V záchodoch sa umýval, spával a pil. pokračovanie článku
Nalial víno do dvoch sklenených pohárov. Tvrdil, že tie poháre sú nerozbitné. Keď mal náladu, hádzal ich o stenu a škeril sa na ne, keď podskakovali na zemi. Ak nemal náladu hádzal malým nožom do dreveného lopárika na drese. Vždy trafil. pokračovanie článku
Vlasy mala začesané dozadu a zopnuté zelenou gumičkou. Mala vôdzku. A mala psa. Bieleho s krátkou srsťou, ktorý stále vrtel chvostom a všetko ovoniaval. Ak ho hladila, olizoval jej ruku. Vždy som pocítil trpkosť, keď som ju zbadal. Bál som sa toho pohľadu. pokračovanie článku
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka
marian.brngmail.com
