Sú spomienkou na časy ktoré boli. V pamäti sa mi objavia obrazy minulých čias. Napríklad menčestrová zimná bunda, podšitá nepravou kožušinou z neexistujúceho zvieraťa. Šialene pohodlná a neskutočne teplá. Obliekol som si ju a vrátil som sa v čase.
Nevedel som ju v páse zapnúť, asi sa v skrini zrazila. Okolo krku som si preto omotal šál a jeho konce spustil do dekoltu zrelých mužov. Veď aj rokov pribudlo, prečo nie kíl.
Vyšiel som von a spokojne som kráčal po chodníku. Ruky som vložil do vreciek a studený vietor som rozrážal provou svojho tela. S pokorou som prijal svoju vylepšenú aerodynamiku. Pri skúškach v tuneli, by bol môj koeficient isto veľmi priaznivý. Mnohé automobilky, by radi kopírovali tvar môjho tela, aby ponúkli zákazníkom skutočnú krásu a jedinečnú funkčnosť.
Vo vrecku som našiel zdrap papiera s napísaným nákupným zoznamom.Chlieb, maslo, mlieko. Večné menu znalcov gastronómie. Bohaté raňajky, výdatný obed a lahodná večera. Samozrejme, ten popísaný papier bol i dôkazom, že už kedy, som si nevedel zapamätať tri nákupné položky.
V druhom vrecku som našiel cukrík. Spomenul som si, keď som kúpil celé balenie, bolo to dávno a bolo to veľmi pekné, mať celý balík len pre seba. Viem ale, že niektoré veci sa nikdy nepokazia, cukrík som rozbalil a vložil do úst. Chvíľu som cmúľal, no ťažko dosiahnuteľná sladká chuť, ma prinútila cukrík začať chrúmať.
Keď som prišiel domov, bundu som nahnevane hodil do skrine. Neusmieval som sa a vyhýbal som sa očnému kontaktu s každým. Ale neutajil som to dlho. Začali sa mi smiať a potom som sa začal smiať aj ja. Spomienky mi totiž vylomili zub. Môj vzhľad sa zmenil. Deti sa od smiechu váľali po zemi a mňa ten hnev, na mňa samotného prešiel.Chcel som vám len ukázať prečo nemáte cukríky chrúmať. Povedal som im pedagogicky, no neviem či ma počuli.