Prechádzal si sa po pieskovej pláži zaliatej slnkom a tvoja túžba po spoločnosti smerovala priamo na mňa. Ukazoval si na mňa z monitoru prstom a všetky tvoje verbálne zvraty mi jasne hovorili, že kto tam skutočne chýba, som práve ja.
Ukázal si mi lietadlo, vilu i koňa. Ukázal si mi, že stačí skočiť do mora a v ruke máš perlu. Nemusíš nič a máš čokoľvek. Naznačil si, že tvoj život je lepší ako môj a ponúkol možnosť, že môžem mať život podobný tvojmu. V piatok si mi poslal na mobilný telefón správu. Či rozmýšľam o dovolenke. A čo takto vlastný ostrov s oázou. Slová si podpísal. S pozdravom, Henry s Tiposu. Úplne ma to dostalo, i skutočnosť, že máš na mňa číslo.
Vieš Henry, kašlem ja na teba. Kašlem i na toho koňa. To všetko, čo mi ty ukazuješ, to ja už mám dávno. Miesto trápnej pláže, mám všetky cesty sveta len pre seba. Stačí sa rozhodnúť po ktorej budem kráčať. Každý deň lietam a tiež si to sám pilotujem. Tiež mám veľkú strechu nad hlavou, no nie som pod ňou sám ako ty. Nepopíjam trápne šampanské na jachte, ale pijem vodu kedy sa mi zachce. Neobmedzene.
Tu doma mám istoty. Tomu asi nebudeš rozumieť. Tu mám korene, tu som niekto oveľa dôležitejší ako ty, od koho vôbec nič nezávisí. Tu ma vedia oceniť, hoci i môj hrubý domáci produkt a vracajú mi ho, len sa inak volá.
Moje čísla zas neboli vyžrebované. Napísal som ti správu. Zaparkuj lietadlo, nezabudni vymeniť pneumatiky za zimné. Vo vile mi polej kvety a postaraj sa o koňa. Ja musím v pondelok do práce. Tak sa maj, Henry.