Ani tomu najskúsenejšiemu levovi salónov, sa nikdy nepodarilo potykať si so zvieraťom. Ja som v lese stretol líšku. Pozerala na mňa strnulo, nozdrami naberala vzduch. A hoci je zvedavosť silnejšia ako strach, neurobila prvý krok. Možno moja voda po holení sa jej nezdala vhodná na tú príležitosť. Možno to bolo len tým, že som nemal vhodný účes. A možno len neviem čo platí na líšky. Otočila sa a prefíkane odkráčala do lesa.
Keď som kráčal ďalej, stretol som dievča. Akoby ju práve teleportovali z mesta. Vrkoče zapletené, na krku slúchadlá a na nohách obuté tenisky, biele ako sneh. V lese som už stretol turistu obutého v šľapkách, biele tenisky dievčaťa ma ale naozaj prekvapili. Možno aj tenký sveter, prehodený cez tmavú kabelku.
Pozdravil som ju. Len pozrela na mňa a usmiala sa. V ruke držala perleťový mobil a kabelka Gucci sa jej hojdala na ramene. Teniskami opatrne našľapovala, aby sa nezašpinili. Keď sa pošmykla, sveter jej spadol na zem, načiahla sa za ním. Fragaria vesca, pozrite. Prehovorila nadšene a prstom ukázala kúsok od seba. Nevidel som tam nič také, čo by mohlo vyzerať ako Fragaria a vesca. Rástli tam iba celkom obyčajné lesné jahody.