Naťahoval ruku a žmúril na displej s vysokým rozlíšením. Buď predĺžiť ruku, alebo si okuliare priviazať reťazou o telo, nech sa stále niekde nezabudnú. Najskôr sa pokúsil palcom dotknúť potrebného miesta na skle. V tvári bolo vidno, že sa nedarí. Skúsil ukazovák a potom malíček. Chcel písať, opatrne sa dotýkal displeja a márne sa snažil trafiť malý, zvýraznený štvoruholník so žiadaným písmenom. Zúfalo sa oprel, pozrel na dieťa a nešikovnou, veľkou rukou si prečesal vlasy.
Miška, poď sem. Zavolal dievčatko na kolobežke. Keď prišlo, objal ju a spýtal sa. Požičiaš mi malíček? Napíšeme maminke, že sme v parku. Dievčatko sa potešilo. Tatino zobral malú rúčku do svojej veľkej dlane a s vystrčeným malíčkom dieťaťa ľahko označil potrebné písmená na displeji.
Sediac neďaleko som aj ja vybral mobil, že napíšem a pošlem správu kde sa nachádzam. Okuliare doma, ruky dvojmetrové no krátke, prsty ako klobásy, deti ktovie kde. Tak som tú správu odoslal telepaticky, dúfam, že ti bola doručená.
