Suseda už išla domov

Autor: Marian Baran | 8.2.2016 o 20:00 | Karma článku: 13,29 | Prečítané:  2237x

Susedu som stretol sto metrov pred domom. Otvorila oči dokorán a nadýchla sa prvý krát. Jeden krok sto slov, no už som to nerátal, mám štatistiky, bývam tam už nejaký ten piatok.

Jej slová prenikali mojim telom, no bez nežiadúcich reakcií. Zaočkovala ma hneď prvý deň ako som sa nasťahoval. Ešte aj teraz niekedy, z tej skúsenosti, večer dostanem teplotu a smrkám písmená. Päťdesiat metrov a život mi prebehol pred ušami. Neprestáva, zrýchľuje, slová tlačí na seba. Šijací stroj zasekáva stehy slov, ktoré vyskakujú cez reproduktor tváre.

Otváram dvere do domu. Aj sa pýta, aj si hneď odpovedá. Mohol by som bývať na prvom poschodí, to by bolo. Išiel by som po schodoch a do polhodinky som doma. Privolávam výťah. Suseda rozpráva nepretržite. Raz som skúsil slušne. Prepáčte, ale mňa nezaujíma čo hovoríte. Nie? Tak vám poviem ako som bola v potravinách.

Na treťom poschodí sa nadýchla druhý krát. Pozerám na dvere a už predsa musím vedieť všetko. Suseda je na trhu, opisuje ľudí. Každého. Podrobne. Vystupujem, radosť má konkrétnu podobu. Tok zvuku stlmia železné dvere výťahu. Potom vám dorozprávam, kričí v kabíne výťahu, ktorá ju unáša preč.

Keď odomykám dvere do bytu, všimnem si niekoho kráčať po schodoch dole. Postava v šere sa zastavila. Už išla domov? pýta sa. Už, odpovedám. Susedia si predsa musia pomáhať

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?