Čakal som aspoň nepatrný náznak. Vedľa mňa smutný starec s palicou, na zápästí ruženec, slová šepkal do prázdna pred sebou. Kríž a prosba, tiché slová chránené sedlovou strechou. Keď si išiel kľaknúť chytil ma za ruku, mne nepovedal vôbec nič, ďakoval bohu. Na nohách tenisky adidas.
Minúta má vraj šesťdesiat sekúnd, kto to zrátal, ten by si zaslúžil viac času ako len okamih. Keď starec vstával, chytil ma za ruku. Pozrel na mňa, potom pred seba, naučeným pohybom ruky si nakreslil kríž. Jeho pery vyriekli tri slová.
Keď sme išli z kostola, vedel som, že to bolo márne, nič jednoznačné som nezbadal. Potkla sa nádej na prahu kostola. Starec sa zrazu začal usmievať. Dobiedzal odvážnym úškrnom a vedľa mňa kríval odhodlane. Nepýtal som sa na dôvod jeho dobrej nálady.Všimli ste si? Začal a tretiu nohu prikladal pravidelne k chôdzi. Pozrel som nechápavo a sklamane.
Všimli ste si? Farár vždy keď spomenul boha, usmial sa.