V dedine stál jeden kostol, jeden obchod a jedna krčma, nebolo z čoho vyberať. Krčma stála nezvyčajne na konci dediny. Bola v starom dome s fľakatou, prasknutou stenou, čo vyzerala ako mapa s mojou vyznačenou trasou pohybu.
Vošiel som dnu, hneď pri dverách sedel veľký chlap a na vešiaku mal zavesený kabát. Bolo ho cítiť dymom a mliekom. Pozrel som pod stôl, či neuvidím huňatého psa, ktorý dokáže postrážiť stádo oviec, ale pod stolom boli iba zablatené gumáky. Chlap pozrel na mňa tým pohľadom, ktorý som už toľkokrát v okolí videl. Pohľad človeka, ktorému sa máli, iba jedna cesta dedinou, jeden obchod, jeden kostol a jedna krčma na konci dediny. Potom chlap odvrátil zrak na dno poldecáka medzi svojimi rukami, ktorý by sa mu ani na malíček ruky nezmestil.
Pri peci sedel muž a čítal noviny, mal okuliare na nose a názor, prísediaci mladík hlučne reagoval na jeho slová. Búchal päsťou do stola. Drevený stôl, opečiatkovaný ako správa z úradu, strohá a nepochopiteľná, sa zachvel na vratkej nohe. Štylistika nespokojnosti sa nemení, ani slová.
Na prázdninách? Vyzvedal krčmár. Prikývol som a pozrel na výherný automat v rohu miestnosti. Vyhral už niekto? Spýtal som sa. Ani nie, ale môže každý, povedal. Jeden automat na výhry je viac než dosť. Načapoval mi pivo a spravil veľkú čiapku z peny. Hodnú chvíľu sa hral, kým bolo všetko podľa jeho predstáv. Pozeral som von oknom, ako žena zvešala plienky do prúteného koša. Keď stiekla pena z piva po pohári až na stôl, prepadla ma tá prázdnota.