Mali tam ale tu fínsku a to je fajn vynález. Tí Fíni vedia, ako z prirodzených prejavov manuálnej práce čo najviac vyťažiť a z potenia spraviť blaho. Niekde sa ale stala chyba. Keď som ako Riman omotaný plachtou vstúpil dnu, na drevených laviciach sedeli štyri dievčatá. Keď ma zbadali mali rumenec na lícach a v očiach otázku.
Zamyslel som sa, či svojou mužskou prítomnosťou nenarúšam saunový kódex. Tie dievčatá tam sedeli iba vo vetchých plachtách odeté, nič pod nimi isto nemali. Rozhodol som sa že tomu horúcemu dievčenskému svetu doprajem súkromia a len som sa usmial. No nielen prekvapenie v očiach dievčat ma prinútilo takto sa rozhodnúť. Bola to tiež prvá kvapka potu na mojich prsiach, ktorá sa vsala do textilu a začala nenápadne odhaľovať moju vyšportovanú siluetu. K rozhodnutiu tiež prispela tlačenka s cibuľou ktorú som desiatoval.
Mnohí by ma kárali, že som tam neostal a nevnútil sa na drevenú dosku fínskej sauny k posedu. Ale spomenul som si tiež, ako som si prisadol vo vlaku do kupé s podobným osadenstvom. Máte tu voľné miesto?, boli moje posledné slová na najbližších šesť hodín, ktoré mi boli dopriate do nášho spoločného dialógu.
V bazéne bola voda, mala teplotu tela. Taká dokáže navodiť pocit, že sedíte a okolo vás nie je žiadne prostredie. Vedľa mňa sedel veľmi starý pán, dali sme sa do reči a zaspomínali aké to bolo za mladi. Teda spomínal hlavne on, lebo ja si nepamätám čo a ako bolo pred mnohými rokmi. Zaujal spomienkami a tiež tým, že niekoho v tak vysokom veku som ešte nikdy nevidel. Dlho ma moja zvedavosť opratami nabádala k otázke. A koľko máte rokov? Vtedy sa z vody vynorila jeho ruka a dotkla sa môjho ramena.
Hľadal som v tom odkaz, niečo silné čo mi malo otvoriť oči a posunúť ma vpred. Niečo ako memento, na ktoré človek ako na blahodarné žriedlo celý život spomína. Odrazový mostík do môjho lepšieho ja. Pozrel som mu na pery a čakal na slová ktoré mi objasnia zmysel života. Nadvihol obočie, pozrel pred seba a povedal: Pozri, pekná je, že?
Pred nami plávala bazénová víla s vypnutými vlasmi, s bradou dopredu. Niekoľko uvoľnených zlatých vlasov plávalo za ňou po hladine a boli tak dlhé, že všetkých okolo šteklili na lícach.
