Tiež pár drobných mincí, lístky s odkazmi čo nesmiem zabudnúť, i s tým čo som zabudol, prebývajú v blízkosti môjho pozadia. Patria tam tiež bločky z nákupov. Už ich neregistrujem do lotérie, vyrátal som, že keď ich raz za rok odnesiem do zberu, zisk bude istý a vyšší, ako moja reálna výhra v žrebovaní.
Večer vrecká vyprázdnim a viem aký som prežil fajn deň. Zrátam kalórie a finančný deficit. Pred dvoma dňami som našiel na ulici dva gombíky a šupol som ich do spomenutého depozitu. Doma som na ne pozeral a premýšľal o ich pôvode.
Štandardný gombík nenesie žiadne znaky či patril mužovi alebo žene. Aj indícia, z ktorej časti odevu pochádza, sa získava komplikovane. Ja mávam zvyčajne na oblečení jeden gombík, na nohaviciach, no ten sa zvyčajne fláka, nebýva zapnutý. Všetku zodpovednosť necháva opasku na pokraji síl, len si tak visí dobre zašitý. Tie dva nájdené boli ako tajomné dvojičky.
Gombík ako taký už stráca svoju hodnotu a pritom koľko storočí, ešte i dnes dokáže strážiť zapnute, vskutku lákavé územia. Suchý zips a guma vytláčajú gombík mimo diania. Nájdenými gombíkmi asi niekto manipuloval keď uvidel kominára. Obojruč, neúprosná potreba trochy šťastia, vyžaduje dvojnásobnú aktiváciu v prípade zhliadnutia chlapa od sadzí. Preto sa uvoľnili zo zovretia nití a v nestráženej chvíli odpadli.
Gombíky som vrátil do vrecka, lebo vyhodiť ich do koša mi prišlo, akoby som to chcené čaro neznámej osoby narušil. Pozrite čo som našiel, ukázal som gombíky susede, hneď ako som poškrabkal jej psa, dôchodcu, za ušami. Pozrela mi so záujmom do dlane, preskočiac niekoľko fráz v dialógu ich schmatla do ruky a znalecky poťažkala. Ďakujem, povedala, zídu sa mi.
