Vypral som už všetko, moje skúsenosti sú rozsiahle. Používam kvalitný prášok a aviváž s vôňou neexistujúcej krajiny v ktorej rastú neexistujúce kvety a presne tak voňajú.
Naposledy som vypral záclonu so zabudnutou čiernou ponožkou v bubne pračky. Táto chyba ma mrzela, podcenil som priľnavosť ponožky a jej schopnosť schovať sa. Výsledný efekt, emo dekor sa mi vôbec nepáčil. Kamarát, tiež priaznivec spontánneho prania mi povedal, nech ju namočím do sava. Spravil som ako mi radili jeho skúsenosti, jej náhla bieloba ma prekvapila, no s výsledkom som nebol spokojný. Vyhodil som ju preto do kontajnera. Niekoľko minút nato ju náhodné deti vytiahli zo smetí, behali s ňou po sídlisku a kričali že Spiderman naozaj existuje.
Pranie je vášeň, no vešanie bielizne nutné zlo. Volal som kamarátovi a chválil sa, ako fajne som vypral utierky na riad a chýba im len petržlenová aviváž. Bol smutný, pretože práve vypral ponožky a chystal sa ich vyvešať. Hrôzou som prevrátil oči a triaška mi prebehla chrbtom. Plná pračka ponožiek, chápeš? Budem to vešať a párovať hodiny. Keby boli všetky jednej farby ale sú pestrofarebné. Tie moje deti sú snáď stonožky. Zafňukal opodstatnene do telefónu, lebo táto práca je naozaj nedocenená. Poľutoval som ho a stres ktorý sa vo mne objavil som odbúral praním. Vypral som vianočný obrus a definitívne ukončil Vianoce.