Na pravú lavicu

Autor: Marian Baran | 28.10.2013 o 17:00 | Karma článku: 15,60 | Prečítané:  1571x

Vo vlaku oproti mne sedel chlap v montérkach, pozrel som mu na topánky. Podľa nich to mohol byť murár, ale pokojne aj chovateľ holubov. Cítil som sa mizerne.

Oči sa mi tlačili z hlavy von, hrozilo, že sa zmením na slimáka. Vzhľadom k rýchlosti za oknom, by som bol najrýchlejším slimákom široko ďaleko. Ale nepozeral som sa von, pretože ma hlava intenzívne bolela. Už viem, ako sa cíti bowlingová guľa po nočnej.

Od sprievodkyne som si vypýtal lístok na Hlavnú stanicu. Teda myslel som si, že som to povedal, pretože ona sa mierne predklonila a spýtala. Kam? Na pravú lavicu? Vysvetlil som jej, že sa cítim mizerne, neviem čo mi je a možno preto mi nie je dobre rozumieť. Opísal som jej svoje pocity, priblížil svoj zúfalý stav. Potom vlak vošiel do tunela, na konci bolo svetlo.

Keď mi podávala cestovný lístok, na čele sa mi vytvorila kvapka potu. Stiekla medzi obočím na špičku nosa a odtiaľ mi kvapla presne na pery. To bude iba chripôčka, povedala a ja som zaplatil euro päťdesiat za stanovenú diagnózu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?