Chvíľu som koketoval so žltým tričkom a myslím, že to bolo vzájomné. Omakal som materiál a skúsil vzájomnú priľnavosť jednoduchým testom, zasunul som ruku do rukávu a čakal, či sa poddá. Nebolo to ono a uvedomil som si tiež, že žltú farbu nosí aj osa a kamufluje to čiernymi pásmi. Čo keď sa tie osy začnú zlietať ku mne a bodať, lebo nie som v utajení.
Šedé tričko som nenašiel, ale všimol som si krátke nohavice a tie sa mi celkom páčili. Mali vrecká, zips a boli krátke tak, že neboli krátke úplné. Len pás sa mi nezdal povedomý. Bol mi celkom cudzí. Takto som si obhliadol ešte košeľu, čo sa nosí rozopnutá až po pupok. Tam som váhal, pupok mám pekný, prečo ho neukázať, ale košeľa nemala gombíky. Ráno, keď by mi bolo chladno, čo by som si pozapínal. Musel by som sa v chladnom počasí, zašívať v teple.
Pozrel som veselé ponožky s kvetovaným vzorom a potom ďalšie, s koníkmi a slonmi. Také, čo sa nosia skryté pod dlhými nohavicami a vysokými topánkami a spôsobujú nepredvídateľné množstvo zvláštnej radosti. Chcel som si ich kúpiť, hoci ešte nie je sezóna, ale veľkosť dvanásť vraj nemajú, ani mať nebudú.
Keď som sa vrátil domov, uvedomil som si, že na oblečenie som si nič nekúpil. Ale niečo som kúpil predsa. Vybral som z tašky pliecko na guláš, kilo cibule a chladené kuracie krídla. Dve klobásy, slaninu a dve rajčiny na vnútornú dekoráciu chladničky.