Chlapské čiary

Autor: Marian Baran | 15.5.2013 o 19:00 | (upravené 15.5.2013 o 19:07) Karma článku: 16,52 | Prečítané:  1393x

Večer som bol v mojom parku. To že sa volá inak, je ale podstatné. Premenoval som ho jeden večer, ani mi nevadilo, že tú zmenu nik zaujatý nespoznal.

Už tam mám svoju lavičku, je to tak, ale dôvod prečo, ten nepoznám. Sledujem celý týždeň čas, kedy má zapadnúť slnko. Ak môžem, prispôsobím sa a načasujem všetky kroky tak, aby som na tej mojej sedel a mohol tento úkaz sledovať. Je to ako utopiť sa v sebe, keď sa stráca slnko medzi stromami. Je to ako zhltnúť deň bez toho, aby to vadilo.

Večer som to stihol tesne. Sadol som a milióny komárov mi začalo piť krv. Transfúzia momentálnej trpezlivosti. Nevšímal som si ich, už viem, že každý môj pohyb v snahe zbaviť sa parazitov, je len pochybnou choreografiou zvolávajúcou ďalšie tvory, zvedavé na márnosť pohybu.

Keď zapadlo slnko a šero rylo dráhu do včerajška, vtedy som si ho všimol. Pod stromom čupel chlap a plakal. Taká ta nekonštruktívna chvíľa života. Tá dráha viedla tesne vedľa neho. Keď som chcel odísť a striasť z kože všetkých požieračov môjho času, vstal aj on. Zbadal ma, zľakol sa. Predsa len, vo svojom stave človeka načakal.

Ste v poriadku? Spýtal som sa, nech jeho prízraku pridelím hlas. Utrel si oči, potom šedivú bradu. To viete, láska. Povedal a ja som videl komáre na jeho rukách, ako dychtivo pili ten nektár zlomenej čiary.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?