Ale nešiel internet, lebo to ja mám dovolené za odmenu. Ani jedna nula, ani jednotka. Bezprizorne som blúdil po byte a podchvíľou pozrel oknom, či neuvidím internet vchádzať do domu. Tak toto je ten koniec sveta a utrel som si veľkú slzu pod okom. Čarovný svet bol nečinný. Čierne vízie ma napadali, v cudzom byte sú tak smutnejšie. Svet sa prestal točiť a rieky tiekli k svojim prameňom. Vtáci si schovávali hlavy pod krídla. A v lese určíte vlci vyli a kukulienka nekukala.
Po niekoľkých temných minútach apokalypsy, niekto zazvonil pri dverách. Myslel som že je to internet, no bol to sused, ani som sa nečudoval že ma nepozná. Chcel sa opýtať, či nielen on prežíva dramatické okamihy. No ani nemusel, smutná tvár a ruky spustené pri tele ma prezradili. Chvíľu sme trúchlili v predsieni. Trochu sme smútili pri nečinnom modeme. Vnučka je u nás, zajtra majú v škole voľno, podotkol. Poľutoval som ho, bolo to úprimné.