Ako som sa s kravou porozprával

Autor: Marian Baran | 5.10.2012 o 17:08 | Karma článku: 13,36 | Prečítané:  1411x

Raz som sedel na kraji lúky a jedol som prinesený olovrant. Na lúke sa pásli kravy, niektoré mali zvonce veľké ako kotlíky. Tie čo zvonce nemali, vyzerali tak isto všedne, ako tie čo ich mali.

Prišla ku mne jedna z nich a chcela mi tlačenku zožrať. Povedal som jej nech to nechá na pokoji, nech sa pasie. Ale bola otravná takým kravským spôsobom. Jazykom sa zalizovala a evidentne mala chuť na moju dobrotu. Vravel som jej, že hoci mi je sympatická, ochutnať jej nedám. Veď ona ma mliekom tiež neponúkla a určite mala pri sebe pár litrov.

Keď som dojedol stále tam stála a pozerala na mňa smutne očami s viečkami obsypanými muchami. Kravy muchy nemusia, ale muchy, tie asi nikto nemá rád. Možno lastovičky, no žiadna tam nebola aby jej tie muchy vyzobala. Na lúku som cez ňu nevidel, aj som jej to povedal, že mi cloní, nech sa hegne, ale ona nič. Mávala chvostom, stále na tom istom mieste a začala prežúvať.

Povedal som jej, že som z mesta, že tadiaľ iba prechádzam. Nezaujal som. Prežula a nechápavo si oblizla nos, hneď potom, ako chvostom odplašila húf múch. Nereagovala na nič, s kravami sa nedá vôbec rozprávať. Vstal som a rozlúčil som sa. Povedal som jej, že jej pošlem pohľadnicu kde bude odfotené mesto, ale nič som neposlal. Snáď sa ešte stretneme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?