reklama

Dva gigabajty

Sedel som pri vode na novej lavičke a mal som ten zvláštny pocit, že som už bol všade kam dovidím. To popoludnie vyzeralo nevábne, ale keď človek sústredene pozerá pred seba, čaro okolia je mu ukradnuté.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Mal som v ruke starý mobil. Nosil som ho stále so sebou, zo zvyku, no už bol na príťaž. Bez sim karty sa s ním nedal uskutočniť hovor, ani odoslať správa na čísla uložené na pamäťovej karte. Za tie roky sme k seba našli cestu, prirástol mi k ruke. Preto som naprázdno stláčal jeho tlačidlá. Čím všetkým so mnou prešiel a nikdy mi nič nevyčítal.

Vedel som, že sa ho nezbavím len tak. Z neznámej príčiny veci u mňa prežívajú každú ich osobnú nepriazeň. Keď zostarnú, alebo sa opotrebujú, nikdy sa ich to nedotkne. Ostávajú stále na dosah. Položím ho asi do skrine, k aparátu ktorý mi slúžil predtým. Jednoduchý telefón, s jednoriadkovým displejom bez vlastnej pamäte. Šťastný telefón.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Všetko sa sústreďuje do jedného bodu. Lievikom steká život do včerajška, vír ho nasilu točí v smere hodinových ručičiek. Začal som čítať uložené správy, bez sim karty označené len číslami. Všetko akoby sa stalo pred chvíľou. Poskakoval som v kalendári, behal po rokoch. Skúmal všetky torzá správ, koncepty rozpísaných emócií. Fotky v zastaranom formáte. Niekoľko nekonkrétnych poznámok o konkrétnych udalostiach. Potom som vybral pamäťovú kartu s tým všetkým a uchytil medzi palec a ukazovák. Dva gigabajty sa takmer stratili.

Ahoj, dlho čakáš?
Nie, ešte je stále ten istý deň na ktorom sme sa dohodli. Zareagoval som a snažil sa schovať mobil.
Máš zas v ruke mobil, je to neodkladné? Zaznela nepochybne výčitka, odfiltrovaná prirodzeným úsmevom.
Vstal som a využil jedinečnú možnosť ktorá má napadla. Vedel som, že už nikdy nebude tak výnimočná príležitosť. Vstal som a telefón zahodil do odpadkového koša.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To si nemusel. Zhíkli pery. Chcel som povedať, že musel. Že to bolo nutné, že stačilo. Ale nebolo potrebné niečo vravieť, všetko fungovalo samo. A hoci sa všetko jedného dňa prezradí, viem, že ten pocit z toho gesta ostane niekde v hlave, ako nepomenovaná udalosť. Pred nami bol chodník a ja som mal vo vrecku dva gigabajty svojho života.

Marian Baran

Marian Baran

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  660
  •  | 
  • Páči sa:  437x

mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík:  OsobnéOdpočutéOdkazyNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu