Držková

Autor: Marian Baran | 11.9.2012 o 17:35 | Karma článku: 21,99 | Prečítané:  3298x

Bol som sa najesť v bufete, lebo do Carltonu to mám ďaleko a losos s brusnicovou omáčkou mi už lezie hore krkom. Mohol som si objednať nejaké sushi, alebo čínu, ale keď z toho sa ja nenajem.

Podstatné tiež je, aby toho bolo veľa. V tom bufete mi kuchár vždy neberie toľko, aby som pri odchode odfukoval. Má radosť, keď vidí kotúľajúcich sa hostí. A ja sa kotúľam rád. Je to môj obľúbený pohyb hneď po chôdzi.

Prisadol som si k staršiemu pánovi a vychutnával som si jedlo takým spôsobom, ako keď psovi hádžete maškrty. Uvedomil som si, že by som mohol jesť kultivovane, napríklad pri jedle používať obe ruky. Ale pohľad na hodinky ma utvrdil, že je to jediný spôsob ako dosiahnuť dobrú časovú bilanciu. Nabral som si na lyžicu polievku, zemiaky aj kompót. Ten chlap na mňa pozrel a odpil si z plného pohára piva. Nečudoval som sa mu, používať pri jedle iba bager, to sa tak často nevidí. Povedal som mu nech prepáči, ale že sa ponáhľam. Že za iných okolností zručne ovládam nôž, aj vidličku. A všeličo s príborom dokážem.

Kúpim kačku a kuracie stehná, začal nečakane a odpil si z piva. Nie často sa stáva, žeby niekto začal takto. Robia to iba tí, čo do človeka vidia, takí bezprostrední orátori, čo s vrodenou múzou dokážu zručne žonglovať slovami. Začnú bez úvodu a vedia ktorou časťou pokračovať.

To je dobre, povedal som mu. Budú hody, asi budete mať hostí. Dojedol som a servítkou som si utrel ústa. Tento spôsob zbavovania sa prebytočného, neviditeľného jedla som videl v jednom filme. Je to famózny štýl. Keby náhodný pozorovateľ videl iba tento úkon, uviedol by ho do omylu, že som práve dojedol niečo honosné, zo zlatého taniera a príborom. Zaklamal som servítkou a zdvihol som sa na odchod, ubehlo päť minút čo som tam bol. Chcel som sa rozlúčiť a ešte raz ospravedlniť za moje barbarské stolovanie.

Prídu synovia, mám ich troch. Sadol som si späť na stoličku, lebo keď niekto spomenie svoju rodinu, nerobí to z rozmaru, je v tom presne navážená dôvera. Rok sme sa nevideli, pomaly pokračoval a uniesol má do svojho sveta. V tom svete to bol iné ako v tom mojom, no tak to má byť. Iba prázdne životy sa podobajú. Spomenul svoju mladosť a školské časy. Svoju prácu, svoj dom i záhradu. Pomaly tlačil slová na papier vzduchu a skúseným spôsobom viedol moju pozornosť k svojmu stolu doma. A k svojim synom, ktorí pri ňom budú.

No a potom tú kačku zjeme a mne zas ostane trh. Ukončil monológ a zasmial sa. Zaujala má jeho bezprostrednosť. No náhle sa odmlčal. A čo robíte keď sa najete, dal som mu zámienku aby pokračoval. Keď sa v pokoji najeme, rozprávame sa. Uškrnul sa spokojne a dopil pivo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Asociácia dala lyžiarkam ultimátum, výsledok je neistý

Dva alebo desať? Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť ani na tom, koľko sporných bodov riešili.

ŠPORT

Zuzula: Ľudia v Lyžiarskej asociácii nerozumejú športu

Už roky bojuje s lyžiarskou asociáciou.

DOMOV

Fico v Kľaku: Fašizmus tu je a v zelených tričkách chodí po vlakoch

Zastavte experiment, Banskej Bystrici nepriniesol nič, vyhlásil premiér.


Už ste čítali?